Neprestáva ma fascinovať, ako sa oba krajné protipóly – proamerickí i proruskí aktéri – na seba podobajú. Obe skupiny ospravedlňujú zločiny svojho obľúbeného impéria zločinmi toho druhého a zúrivo napádajú tých, ktorí nepomáhajú jednej strane vyhrať, ale presadzujú mier. Skonštatoval to na sociálnej sieti historik a politický analytik Eduard Chmelár.

Názor Eduarda Chmelára vám redakcia HD prináša v plnom znení.

Denník Pravda dnes upozornil na to, že Putin pred ôsmimi rokmi klamal, keď po anexii Krymu upokojoval Ukrajincov, že Rusko sa nechystá pripojiť ďalšie územia. Nuž áno, taký je dnes svet. Aj Američania dali sľub, že zachovajú „multietnické Kosovo v rámci Juhoslávie“, aj Američania dali sľub, že NATO sa nebude rozširovať na východ, aj Američania dali sľub, že v Líbyi zavedú iba bezletovú zónu, hoci podnikli vojenský zásah, ktorý viedol k občianskej vojne a následnému faktickému rozpadu zničenej krajiny... A práve preto sú vojny. Lebo nikto nedodržiava pravidlá a každý si robí, čo chce.

Nebudem donekonečna polemizovať s fanatickými prívržencami Putina a vysvetľovať im, že právo na sebaurčenie sa vzťahuje na národ, nie na enklávu, rovnako ako som fanatickým obdivovateľom imperiálnej politiky USA – či už to bol Šebej, Osuský alebo Ondrejcsák – kládol jedinú otázku: nech mi ukážu článok OSN, ktorý umožňuje také zločiny, akým bolo svojvoľné bombardovanie Juhoslávie letectvom NATO alebo vpád „koalície ochotných“ do Iraku. S ignorantmi medzinárodného práva sa nemám o čom baviť.

Ospravedlňujem sa, ak máte pri tom pocit, že som arogantný, ale tých lží už bolo dosť, medzinárodné právo je v tomto absolútne jednoznačné, pravidlá by mali platiť pre všetkých rovnako a vojenská agresia sa nedá obkecať – aspoň u mňa to majú obhajcovia selektívnych vojen úplne márne.

Práve preto vám dávam do pozornosti dnešné vyjadrenie bývalého ministra zahraničných vecí a budúceho volebného lídra SaS Ivana Korčoka, ktoré je jednoducho neuveriteľné. Korčok bedáka nad tým, ako Rusko „systematicky ničí celú bezpečnostnú architektúru v Európe“ a niekoľkokrát (aj v diskusii) sa pozastavuje nad tým, že predsa ako si to tá zlá Moskva mohla dovoliť, keď medzinárodné právo je posvätné a nedotknuteľné... Pán Korčok, a vás takto huba nebolí? Dokážete sa pozrieť do zrkadla (myslím teraz bez tej pózy prižmúrených očí) a máte vôbec kožu na tvári, keď práve vy toto tvrdíte?

Už som to písal veľakrát, ale musím to zopakovať znova: práve Ivan Korčok ako štátny tajomník rezortu diplomacie počas druhej Dzurindovej vlády podporil americkú inváziu do Iraku a výslovne sa vyjadril, že tam pôjdeme aj bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Ja som väčšie a otvorenejšie pohŕdanie medzinárodným právom nezažil, on sa to na rozdiel od Putina ani neusiloval skrývať. A táto destabilizácia medzinárodných vzťahov je vaše ovocie. Budem naďalej putinofilom oponovať, že jeden štát jednoducho nemá právo svojvoľne si odhryznúť z iného, že to nemá oporu ani v Charte OSN, ani v žiadnom inom medzinárodnoprávnom dokumente, ale to jednoducho neznamená, že to rehabilituje a zbavuje zodpovednosti takých vojnových štváčov ako Dzurinda, Korčok, Šebej, Osuský, Naď, Krúpa, Klus a ďalší.

A hoci nie som prívržencom politického revanšizmu, ešte raz sa budete, pán Korčok, vyhrážať občanom tejto republiky, ktorí majú na našu angažovanosť v tomto konflikte iný názor ako vy, že sú pre Slovensko hrozbou – tak prisámbohu, keď národ pošle túto garnitúru do minulosti, budem medzi prvými, ktorí budú volať po tom, aby ste za takéto slová niesli zodpovednosť. Lebo to je až drzé a absolútne neakceptovateľné, aby v demokratickej krajine usporadúval niekto hon na „vnútorných nepriateľov“ ako taký kovaný boľševik.

To, čo sa deje na východ od našich hraníc, je slovanská tragédia, zvrátené gladiátorské zápasy s anglosaským obecenstvom. Opäť si pripomínam slová statočnej partizánskej ošetrovateľky, 93-ročnej Anny Bergerovej, ktorá sa minulý týždeň na mierovom zhromaždení v Bratislave, ktoré usporiadalo združenie Zjednotení za mier, so slzami v očiach vyznala z hrôzy, keď sa dopočula, že dva najväčšie slovanské národy vedú proti sebe bratovražednú vojnu.

Západ sa vysmieva z humanistického ideálu slovanskej vzájomnosti, hoci práve on by mal tomu rozumieť: vari sa nezrodila myšlienka zjednotenej Európy z túžby, aby Francúzi a Nemci, sužovaní stáročnými konfliktmi už nikdy viac proti sebe neviedli vojnu? Vari toto nie je legitímny a žiadúci ideál, o ktorý by sme sa mali usilovať aj v prípade zmierenia slovanských národov?

Lenže práve toto Západ nechce, akoby mal z predstavy spolupráce slovanských krajín najväčší strach. A takto sa k nám správajú aj v Európskej únii. To, čo v piatok prijali ministri členských štátov EÚ zodpovední za energetiku, nie sú žiadne „európske riešenia“, ale presadenie hegemonistických záujmov Nemecka a Francúzska, ktoré sa na naše energetické potreby jednoducho vykašľali. Takto však nevyzerá spoločná európska politika, iba donútenie väčšiny európskych štátov sledovať záujmy dvoch hegemónov. Ale toto sme si už zažili v „žalári národov“, v Rakúsko-Uhorsku, toto nie je model zjednotenej Európy, za ktorý sme hlasovali v referende pri vstupe do EÚ.

Svet zošalel a delí sa len na sfanatizovaných prívržencov Ruska a USA, ktorí stratili morálny kompas, ale toto nie je a nemôže byť cesta. Mier nie je porážkou nepriateľa, ale zmierenie sa s ním. Pamätajte si to všetci tí, ktorí si chcete zachovať zdravý rozum a otvorenú myseľ: nepoddávajte sa nenávisti, toto nie je normálny stav a šovinizmus (či už antiruský alebo akýkoľvek iný) nie je cnosť.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik