Od udalosti, ktorá sa zvykne nazývať aj Mníchovská dohoda, dnes uplynulo 84 rokov. Pripomeňme si udalosti, ktoré jej predchádzali.
Na zjazde nacistickej strany v Norimbergu nemecký diktátor Adolf Hitler zaútočil na Česko-Slovensko (ČSR) a jej prezidenta Edvarda Beneša. V českom pohraničí hneď na to vypuklo povstanie sudetských nacistov. Česko-Slovenské ozbrojené sily ho v priebehu dvoch dní potlačili, pripomína Ústav pamäti národa.
Na stretnutí s britským premiérom Nevilleom Chamberlainom v Berchtesgadene sa Hitler vyjadril, že už nemieni tolerovať "útlak" sudetských Nemcov. Vojnu medzi Nemeckom a Česko-Slovenskom podľa neho mohlo odvrátiť len pripojenie českého pohraničia k Nemeckej ríši.
Česko-Slovenská vláda prijala nótu predloženú vyslancami Veľkej Británie a Francúzska. Podľa nej mala v záujme zachovania mieru odstúpiť oblasti, ktoré obýva viac ako 50 % etnických Nemcov. Toto rozhodnutie vyvolalo v Československu rozhorčené demonštrácie. Na druhý deň sa uskutočnil generálny štrajk, po ktorom vláda Milana Hodžu podala demisiu. Hitler súčasne vyhlásil, že spolu so sudetskou otázkou musia byť vyriešené problémy poľskej a maďarskej menšiny v ČSR.
Prezident Beneš vymenoval úradnícku vládu, ktorú viedol generál Jan Syrový. Tá vyhlásila všeobecnú mobilizáciu a o dva dni neskôr odmietla Hitlerove požiadavky. ÚPN pripomína, že po týchto udalostiach nasledovalo ďalšie kolo britsko-nemeckých rokovaní a nacistické vojská sa začali presúvať k československým hraniciam.
Chamberalin zaslal Hitlerovi list, v ktorom mu oznámi, že môže svoje ciele realizovať aj bez vojny. Talianskeho diktátora Benita Mussoliniho vyzval na prevzatie úlohy sprostredkovateľa na medzinárodnej konferencii o nemeckých požiadavkách. Na druhý deň sa predstavitelia Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzska stretli v Mníchove.
Krátko po polnoci bola zúčastnenými podpísaná dohoda o odstúpení sudetských území, Petržalky a Devína Nemecku. Dohoda obsahovala aj dodatok, podľa ktorého mali do troch mesiacov vyriešiť problém poľskej a maďarskej menšiny v ČSR, rekapituluje ÚPN.
Syrového vláda a prezident Beneš mníchovskú dohodu prijali. ČSR v dôsledku mníchovskej zrady prišla o územie s rozlohou 41 098 km2 . Žilo na ňom 4 879 000 obyvateľov.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik