"Problémom Slovenska sú dlhodobo tí, ktorí nie sú v ničom iní a lepší ako ľudia, na ktorých ukazujú prstom. Slovensku chýba jasná alternatíva k všadeprítomnej neschopnosti a amaterizmu. Neprofesionalite. Zlo sa dá poraziť jediným spôsobom – že sa staneme jeho alternatívou." Citát Karol Lovaš

Slovensku chýba jasná alternatíva

"Problém Slovenska nebol a nie je ani Robert Fico. Podľa ostatného prieskumu tretí najdôveryhodnejší slovenský politik. Bez novinárov a ich každodennej nadpráce by sa mu to podarilo len ťažko," píše v názorovom článku pre denník Pravda, Karol Lovaš, rehoľný kňaz a spisovateľ, bývalý novinár. Preberáme v plnom znení.

Problémom Slovenska sú dlhodobo tí, ktorí nie sú v ničom iní a lepší ako ľudia, na ktorých ukazujú prstom. Slovensku chýba jasná alternatíva k všadeprítomnej neschopnosti a amaterizmu. Neprofesionalite. Zlo sa dá poraziť jediným spôsobom – že sa staneme jeho alternatívou. A to sa na Slovensku nedarí.

Nekompetentní politici akoby pozbieraní z tých najnižších lokálov spoločnosti nehanebne rozkladajú republiku v priamom prenose. V rozvrate je nielen domáca politika, ale i tá zahraničná. Slovník veľvyslancov na sociálnych sieťach pripomína krčmové vyjadrenia komentátorov „mainstreamových“ denníkov. Sú z nich aktivisti.

Problémom Slovenska sú dlhodobo tí, ktorí nie sú v ničom iní a lepší ako ľudia, na ktorých ukazujú prstom. Slovensku chýba jasná alternatíva k všadeprítomnej neschopnosti a amaterizmu. Neprofesionalite. Zlo sa dá poraziť jediným spôsobom – že sa staneme jeho alternatívou. A to sa na Slovensku nedarí.

Od diplomatov a politikov sa očakáva, že budú riešiť problémy. Nie ich vyrábať a kumulovať

Ich jazyk zhrubol. Podobne ako jazyk novinárov. Prestal byť rozdiel medzi komentárom a hejtovaním na facebooku. Rozdávanie nálepiek sa stalo národnou disciplínou. Kto aspoň raz nenazval toho druhého fašistom – nie je „in“. Nebezpečnosť nadužívania tohto označenia by sme si mali uvedomiť skôr, než nám začnú funieť za krkom v čiernych čižmách, s vyholenou hlavou a zbraňou v ruke skutoční fašisti.

Čo takéto zjednodušenie spraví v hlavách pospolitého ľudu? „O politikovi, ktorého som volil, vravia, že je fašista. Fašista je v parlamente. Byť fašistom je OK. Aj ja budem fašista. V mene poriadku a silnej ruky.“ Je chybou myslieť si, že nárok zjednodušovať má iba politik a novinár. Národ nás po tejto zime môže presvedčiť o opaku. Demokrati sa majú právom čoho obávať. Stávajú sa hrobármi demokracie.

Zo Slovenska sa za tri desaťročia stala krajina bez rešpektu vlastných ľudí i okolia

Aktivity susedného Maďarska, pokiaľ ide o skupovanie pôdy a nehnuteľností len potvrdzujú, že nie je u nás koho rešpektovať. Koho si vážiť.

Najnovšia iniciatíva Rakúska a Českej republiky zaviesť kontroly na hraniciach so Slovenskom dokazuje našu bezzubosť. Zaiste, nelegálna migrácia je problém, v ktorom nie sme sami. No český minister vnútra Vít Rakušan smerom k Slovensku naznačil, že „diplomatickými krokmi sme nedosiahli také úspechy, ako sme očakávali“. Priznal, že opakovane žiadal ministra Mikulca, „aby slovenská strana plnila to, čo vyplýva z medzinárodných zmlúv, predovšetkým, ak je zistené, že daná osoba prichádza zo Slovenska, aby sa tam následne vrátila“.

Slovensko bytostne potrebuje plán. Víziu. Sebavedomú domácu a zahraničnú politiku. Začať by sme mohli napríklad obnovením spoločných zasadnutí českej a slovenskej vlády. Aby si nás vážili vlastní ľudia aj susedia, nestačí hovoriť veľké slová. Robiť veľké gestá. A už vôbec nestačí papagájovať reči iných. Sebavedomie sa rodí z poznania seba samých a tých, v čele ktorých stojíme. Ku ktorým sme poslaní.

Hlavný nedostatok je v hlavách mocných

Salónnych politikov a salónnych novinárov, ktorí v ťažkých časoch zabávajú niekoľko dní národ pästnými súbojmi dvoch poslankýň parlamentu v nočnom klube. Akoby nebolo na Slovensku čo iné riešiť. Treba azda ešte väčší dôkaz o jeho retardovanosti?

Keď som pri príležitosti 18 rokov Slovenskej republiky robil knižný rozhovor s tromi prezidentmi, Michal Kováč kládol dôraz na človeka. „Nebudem hovoriť o ekonomických potrebách, tých je veľa. Vedúci činitelia krajiny by sa mali začať zamýšľať nad tým, ako vnášať dobro a pokoj do vzájomných domácich i medzinárodných vzťahov. Za cieľ by sme si všetci mali dať človeka. Statočného človeka, pracovitého a morálne založeného občana. Aby sa o Slovensku hovorilo ako o krajine, v ktorej žijú dobrí ľudia. To je v našich silách. Nepotrebujeme na to žiadnu techniku ani vedu, nič výnimočné. Keď je dobré vedenie, dobrý príklad, prenesie sa to aj na ľudí. A potom prídu na rad ekonomické a ďalšie otázky.“

Platilo to vtedy a platí to aj dnes. Návrat k človeku je naša záchrana. Budúcnosť. Na úrovni politikov. Novinárov. Celej spoločnosti.

Inak hrozí, že raz 1. januára nebude čo oslavovať. Zaostalá republika proste skončí. Ako niečo nepotrebné a neužitočné. Čo neobstálo v konkurencii iných. Životaschopných.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik