V kalendári sviatkov patrí 19. september medzi pamätné dni Slovenskej republiky (SR). Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) vyhlásili totiž zákonom č. 241 z roku 1993 Deň vzniku Slovenskej národnej rady (SNR) za pamätný deň SR.
SNR zasadala po prvý raz v dome Anny Koléniovej v centre Myjavy, v dome, ktorý slúžil ako hlavný stan dobrovoľníkov počas ozbrojených konfliktov s maďarskými gardami, 19. septembra 1848. Od tohto dátumu uplynie v pondelok 19. septembra 174 rokov.
Dejiny slovenského parlamentarizmu úzko súvisia so zápasom Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. V júli revolučného roka 1848 začali poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni. V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a Moravy.
Centrom národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov. Verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci ešte nebola oficiálne ustanovená.
Prvá SNR - 1848 vo Viedni
Prvá SNR oficiálne vznikla 15. a 16. septembra 1848 vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru a Františka Zacha, náčelníka štábu.
SNR sa stala prvým slovenským vrcholným politickým orgánom, ktorý sa postavil na čelo ozbrojeného odporu proti maďarskej nadvláde a bojoval za národné požiadavky Slovákov. Slovenskú národnú radu možno považovať aj za prvú slovenskú vládu. Jej programové ciele boli sformulované v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.
Dobrovoľnícky zbor, ktorý pozostával z asi 300 mužov, opustil Viedeň 17. septembra 1848. Pri prechode moravských hraníc ho posilnilo ďalších približne 150 mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.
Na verejnom zhromaždení v Myjave vypovedala 19. septembra 1848 SNR poslušnosť maďarskej vláde i jej miestnym vrchnostiam a slovenský ľud vyzvala na celonárodné povstanie.
Dobrovoľníkom sa podarilo postupne odzbrojovať vojenské posádky. Po bojoch pri Poriadí 28. septembra 1848 však prinútili jednotky uhorskej domobrany a cisárskych vojsk povstalecké jednotky ustúpiť.
Hoci sa vytýčené ciele nepodarilo naplniť - odpor povstalcov bol potlačený a SNR na jeseň 1849 zanikla, napriek tomu sa tieto udalosti stali trvalou inšpiráciou boja Slovákov za národné oslobodenie.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik