Kauza zničeného cintorína v obci Ladomírová na východe Slovenska v ostatných dňoch "pohla žlčou" verejnej mienky. Neušla ani Radovanovi Bránikovi. 

Bránik je nie len novinár a publicista (v minulosti sa venoval napríklad odhaľovaniu falošných žobrákov v uliciach Bratislavy, za čo získal aj novinársku cenu), ale pôsobí aj ako bezpečnostný analytik, v rámci záchranných tímov pomáhal pri mnohých hromadných nešťastiach. 

Redakcia HD prináša čitateľom názor Radovana Bránika v plnom znení.

Tak, keď už sa všetci pekne vybláznili

a zberba posluhovačov ruskej vplyvovej agentúry sa nám tak pekne odkopala, nechajme konečne prehovoriť realitu. Zdrojom je publikácia “ Mementá prvej svetovej vojny, diel III., Cintoríny v okresoch Bardejov a Svidník” od autorov Drobňáka, Korbu a Turika.

A s istým pobavením sa rýchlo dozvieme, že z viacerých cintorínov v Ladomírovej je ten ruský ruským len možno, alebo možno vôbec nie. Najskôr sa tam totiž nachádzajú telá neidentifikovaných obetí prvej svetovej vojny rôznych národností, lebo tak sa to kedysi robievalo, keď bolo treba narýchlo pozbierané mŕtvoly z bojísk pochovať a nemali u seba doklady. Neexistuje žiaden doklad o identite pochovaných mŕtvych - zrejme vojakov - a už vôbec nie o ich príslušnosti k cárskemu Rusku.

Jednoducho si neznámo kto a neznámo kedy zmyslel, že pochovaní sú do posledného tela Rusi a tak to povedal inému a ten to zas poslal ďalej o o pár generácií neskôr už ani nikto nepochyboval, až sme dospeli k majestátnemu finále, keď si roku Pána 2022 na hroboch neznámych vojakov zatancoval svoju odpornú častušku parazit na mŕtvolách Bratčikov, aby odviedol pozornosť od tisícov nových hrobov plnených ostatného pol roka jeho úchylným pánom na Ukrajine.

Lebo presne takto je ten cintorín úradne evidovaný; ide o cintorín neznámych vojakov. A keďže sú neznámi, logika vraví, že ich “ruskosť” je neznáma úplne rovnako.

Ale skúšať použiť logiku v konfrontácii s bezmozgovcami? Zbytočné. Nuž aspoň fakty:

“Vojnový cintorín v obci Ladomirová.

Je pravdepodobné, že jednotlivé obete sa nachádzajú v hroboch a spoločných hroboch. Túto hypotézu však s existujúcou dokumentáciou nemôžeme dokázať.

Cintorín sa nachádza na pozemkoch llony Škurlovej, Michala Škurlu Farkaša a Neti Singerovej. Uvedení občania súhlasili s odpredajom pozemkov štátu. Požadovali zaň sumu tisíc korún. Takýto odpredaj museli schváliť nadriadené orgány a z dokumentov nie je jasné, či sa transakcia nakoniec vôbec uskutočnila.

Cintorín v Ladomírovej je považovaný za ruský cintorín, aj keď v archívnej zložke to nepotvrdzuje žiaden údaj. Dokonca ani v jednom dokumente sa nespomína štátna prislušnosť. Spolu je tu pochovaných 270 vojakov. Nepoznáme identitu žiadnej obete. Je pravdepodobné, že v medzivojnovom období boli menȧ niektorých obetí ešte známe. Zachoval sa totiž dokument z roku 1924, v ktorom žandári žiadajú financie na výmenu tabuliek s menami obetí na hroboch z dôvodu opotrebenia.

V spominanom dokumente sa hovorí o priloženom zozname s menami obeti. Žiaden zoznam sa však v spominanom archivnom fonde nenašiel. Nie sú známe ani presne dátumy úmrti. Pri všetkých obetiach je iba stručný zápis 1914-1915.

Pravidelnú údržbu mal v medzivojnovom období na starosti zmluvný hrobár Ján Škréb z Nižného Svidníka. Za svoju prácu poberal raz ročne paušálny poplatok. V súčasnosti je cintorin udržiavaný, aj keď jeho vzhľad nezodpovedá charakteru pietneho miesta.

Cintorín bol upravovaný za finančnej pomoci ruského veľvyslanectva. Spôsob úpravy zrejme ovplyvnil aj fakt, že ide o cintorín neznámych vojakov. Celý cintorín je oplotený. Prednú časť oplotenia tvoria murované stĺpy spojené drevenými doskami. Zvyšok oplotenia tvori oceľové pletivo. Všetky hroby sú zarovnané s okolitým terénom.”

Všetky hroby sú zarovnané s okolitým terénom. To je špeciálna vsuvka pre Annu Belousovovú, ktorá sa včera zúrivo dožadovala navŕšenej hliny nad hrobmi, lebo vraj bez kopčeka hrob nie je hrobom; vraj sa to dočítala vo wikipedii.

Text publikácie vznikol v roku 2010, teda v roku 2022 nemal kto a ako zrovnat so zemou nieco, čo bolo rovné. To, že si Rusi uzmysleli v roku 2014 vyrobiť nad zarovnanými hrobmi betónové obrubníky a vyrobiť tak imitácie dávno zarovnaných hrobov je síce milé, ale rozhodne nemali nič spoločné s prirodzeným stavom pred “rekonštrukciou.”

V skutočnosti o žiadnu rekonštrukciu nešlo, pretože tam nechali umelo vybudovať niečo, čo tam nikdy nebolo. Dnešný stav je teda oveľa bližší tomu, v akom sa cintorín nachádzal sto rokov od svojho zriadenia - a teda nemožno ani len vo sne hovoriť o nejakom zhanobení. To už by zaň mohla byť považovaná skôr tá fejková betonáž, ktorou cintorín zariadili Rusi v 2014.

No a takto banálne sa končí jednoduchý príbeh, z ktorého sa Putinovci pokúsili vyrobiť svetový škandál. Už nekradnú len živých, už kradnú aj mŕtvych z prvej svetovej. Škoda, lepšie by urobili, keby si na Ukrajine pozbierali čerstvé mŕtvoly svojich. Teda.. ak majú Tatárov, Čečenov, Tuvijcov a ďalších, ktorých posielajú umierať na Ukrajinu za svojich.

Alebo si zasa počkajú sto rokov a nechajú ten svinčík poupratovať Ukrajincov, aby si zasa raz mohli privlastniť ďalší cudzí cintorín?

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik