Svet smúti za jednou z najobľúbenejších postáv modernej histórie. Iránska televízia však tvrdí, že odchod panovníčky je „dobrou správou pre utláčaných ľudí vo svete“ a jej odkaz je „plný zločinu, ohavnosti a špiny“. Kráľovnú Alžbetu II. nazvala „jedným z najväčších zločincov v dejinách ľudstva“ a prirovnala ju k Adolfovi Hitlerovi.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí nekomentovalo jej smrť ani nástup kráľa Karola III. na trón, pričom lídri podobne autoritárskych režimov Vladimír Putin a Si Ťin-pching sústrasť kráľovskej rodine vyjadrili. Uvádza to britská stránka MailOnline.
Iránske televízne kanály prepojené na vládu šíria neslušné poznámky o jej odkaze. Učenec Foad Izadi z Teheránskej univerzity sa v jednej relácii vyjadril: „Možno, vzhľadom na jej 70 rokov na tróne, by mala byť zaradená na rovnaký zoznam s Hitlerom. Alebo aj: "Z určitej perspektívy by sme mali byť smutní, že táto osoba zomrela, pretože zomrela bez toho, aby stála pred súdom, bez potrestania a bez zaplatenia za svoje zločiny." V inom programe povedal: „Kráľovná je slávna imperialistka, kolonialistka, vojnový zločinec, v jej mene sa deje agresia britskej armády po celom svete."
Uviedol tiež, že v minulom storočí sa do veľkých zverstiev zaplietla len hŕstka ľudí, napríklad Hitler, niektorí americkí prezidenti a kráľovná Alžbeta, pričom za smrť miliónov zabitých ľudí je zodpovedná ona osobne. "Spravodlivosť nedobehla jednu z najkrutejších osôb minulého storočia" - dodal.
Na rozdiel od mnohých krajín sveta, štátna televízia v islamskej republike informovala o úmrtí najdlhšie vládnuceho panovníka na svete len krátkym oznámením spolu s archívnymi zábermi a fotografiami. Mnoho Iráncov sa zaujíma o politiku, domácu aj medzinárodnú. Väčšina však zostáva ľahostajná k svetovým kráľovským rodinám odkedy islamská revolúcia v roku 1979 zvrhla vlastnú monarchiu v krajine.
Kráľovná Alžbeta absolvovala návštevu Iránu v roku 1961 v sprievode Farah Pahlavi, vtedajšej cisárovnej.
Kráľ Karol III. navštívil Irán počas humanitárnej misie po ničivom zemetrasení v roku 2003, ktoré si vyžiadalo desaťtisíce životov. Britské a sovietske sily napadli Irán v roku 1941, aby zabezpečili britské ropné polia. Počas okupácie bol šah Reza Pahlavi nútený odísť do exilu. Británia tiež podporovala Pahlaviho armádu počas rozdrvenia kurdskej republiky Mahabad v roku 1946. Iránci si však najviac pamätajú zvrhnutie premiéra Mohammada Mossadegha v auguste 1953 britskými a americkými tajnými službami, ktorý znárodnil ropný priemysel.
A kým väčšine komentujúcich je britská kráľovná a jej smrť úplne ľahostajná, zaspomínali si na ňu priaznivci Mohammada Khatamiho, piateho iránskeho prezidenta v rokoch 1997 až 2005, na instagramovom účte „@Khatamy“ s takmer miliónom sledovateľov, kde zdieľali fotografie kráľovnej, ako aj snímky jej syna Charlesa s Khatamim. Khatami uviedol, že britom by mali byť vďační za zavedenie demokracie.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik