"Papierovým hrdinom dnešných dní je pre naše médiá hokejista Michal Handzuš. Je to úplne v poriadku, v demokracii má každý právo verejne sa angažovať za svoje presvedčenie, len nech pri tom nešpiní mená svojich kolegov, ktorí politiku nechcú robiť a rozhodli sa venovať výlučne športu. Ničí tým totiž nielen ich povesť, ale aj tú svoju. A v hodnotách vojny a mieru nech si radšej uprace. Má v nich totiž poriadny hokej." Citát Eduard Chmelár.

Eduard Chmelár, politológ zverejnil na sociálnej sieti názorový článok s názvom: "Na obranu tímu Miroslava Šatana." Článok preberáme v plnom znení. 

Papierovým hrdinom dnešných dní je pre naše médiá hokejista Michal Handzuš

Stal sa ním po tom, čo sa vzdal členstva vo Výkonnom výbore Slovenského zväzu ľadového hokeja na protest voči jeho rozhodnutiu, že hráči, ktorí hrajú v Rusku, môžu byť naďalej súčasťou reprezentačného tímu. Handzuš to zdôvodnil tým, že takéto rozhodnutie je vraj v rozpore s jeho hodnotovým nastavením... Súbežne s tým začal po sociálnych sieťach kolovať po Smatanových zoznamoch už aj „zoznam hanby slovenských hokejistov“, ktorí sa rozhodli zostať v ruskej KHL...

Viete, mne je už z takéhoto farizejstva na vracanie

Michal, keď si zarábal milióny v americkej NHL počas vojen v Juhoslávii a Iraku, vtedy ťa netrápilo svedomie? Vtedy si necítil na svojich rukách krv srbských a irackých detí?

Nebolo ti trápne preberať striebornú medailu z majstrovstiev sveta v Petrohrade v čase, keď Rusi kobercovými náletmi ničili Čečensko?

Samozrejme, že je to hlúposť, lebo robil šport, ten najlepší šport na svetovej úrovni a politika do športu nepatrí. Nezdôvodňujte preto obyčajný sprostý antiruský šovinizmus „hodnotami“.

Toto nerobil ani Hitler, ktorý na berlínsku olympiádu v roku 1936 pustil Afroameričanov – síce so škrípajúcimi zubami, ale zniesol ich tam.

Čo sa to deje s týmto svetom, keď chce svoje špinavé svedomie vyprať iba a výlučne na nenávisti voči Rusku, hoci aj dnes mlčí, keď Azerbajdžan napadol Arménsko? Slovenskí hokejisti v Rusku neporušujú nijaké zákony, nijaké medzinárodné dohody, preto je ich šikana zvrátená.

Samozrejme, keď im pripomeniete ich mlčanie alebo dokonca hlasnú podporu amerických imperiálnych vojen, použijú zázračnú formulku „to je inéééé“

Prirodzene, že nie je!

Najkomickejšie si to ospravedlnil Denník N – vraj každý musí vedieť, že my sme boli súčasťou invázií Spojených štátov ako ich spojenci, kým Rusi sú naši nepriatelia... Bác!

Takže vôbec nevadí, že išlo o zločiny a flagrantné porušenia medzinárodného práva, pri ktorých zahynuli státisíce ľudí (stále neporovnateľne viac ako dnes na Ukrajine) – dôležité je, že je to náš spojenec! Takto perverzne si ospravedlňoval svoju účasť na zločinoch iba Hitlerov spojenec Tiso.

Na týchto príkladoch vidíte, že s týmito ľuďmi sa nedohodnete, že im nejde o dialóg, pravdu, spravodlivosť, morálku či slušnosť (tú už dávno zahodili), ale iba o moc a porážku tých druhých. Im vôbec nevadí, že ospravedlňujú americké vojnové zločiny, že oslavujú zločinca Dzurindu ako štátnika, že majú dvojaký meter takmer na všetko – protiprávne konanie nie je definované skutkami, ale osobami, zlo sú tí druhí.

Nepresvedčíte ich racionálnymi argumentmi, ich mobilizuje iracionálna viera a kolektívna nenávisť – ako sektu. Buďte si istí, že tie tzv. hodnoty súčasného sveta sú choré, že sa raz za ne budú všetci hanbiť a ľudia dobrej vôle by sa mali tomuto znásilňovaniu všetkých oblastí života vojenskou mentalitou vzoprieť.

Šport má spájať, v hokeji sú súperi, nie nepriatelia, len šialenec tomu nerozumie. Podstata náhlej „hodnotovej kolízie“ Michala Handzuša je v niečom inom.

Tento zaslúžilý slovenský reprezentant už dávno nie je len vynikajúcim hokejistom, ale aj angažovaným aktivistom

Dlhodobo verejne podporuje Progresívne Slovensko, ale aj banskobystrického župana Jána Luntera, a preto mal blízky vzťah aj s prezidentom Kiskom, ktorý mu udelil štátne vyznamenanie. Ocenenie dostal okrem iného aj za „odhodlanie a osobnú odvahu“.

Angažoval sa za zrušenie Mečiarových amnestií aj v iných politických kauzách. Je len otázkou času, kedy skončí na kandidátke Progresívneho Slovenska.

Je to úplne v poriadku, v demokracii má každý právo verejne sa angažovať za svoje presvedčenie, len nech pri tom nešpiní mená svojich kolegov, ktorí politiku nechcú robiť a rozhodli sa venovať výlučne športu. Ničí tým totiž nielen ich povesť, ale aj tú svoju. A v hodnotách vojny a mieru nech si radšej uprace. Má v nich totiž poriadny hokej.

akujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik