Kto to tu vlastne riadi? To je otázka, ktorú dostal politológ Eduard Chmelár a tak sa na sociálnej sieti zamyslel nad tým, ako vyzerala a vyzerá slovenský rezort zahraničných vecí.

Takže - kto to tu riadi?

Na to sa Chmelára rozčúlene opýtal nejaký starší pán na trnavskom jarmoku. Dopočul sa, že Matovič potvrdil nominácie na ministerské posty.

"Tento jednoduchý človek tak intuitívne pochopil to, na čo upozorňujem už dlhé roky. Od začiatku formovania slovenského ministerstva zahraničných vecí, najneskôr od nástupu prvej Dzurindovej vlády, stáli na čele tohto rezortu technokrati, ktorí boli skôr nominantmi Veľvyslanectva Spojených štátov v SR ako nejakej našej politickej strany. Aj Robert Fico rýchlo pochopil, že keď budú mať Američania na tomto poste svojho človeka, dajú mu pokoj. S takýmto úmyslom ponúkol funkciu Rastislavovi Káčerovi aj Igor Matovič – aby sa jeho menšinová vláda udržala čo najdlhšie," objasňuje politológ situáciu.

Kukanovi odchovanci

"Vo vyspelých štátoch stoja na čele rezortu diplomacie špičkoví politici, vizionári. Často sú to intelektuáli - profesori medzinárodných vzťahov, historici, sociológovia atď. – na profesii až tak nezáleží, to podstatné je, že rozmýšľajú politicky. Takéhoto ministra zahraničných vecí nezávislá Slovenská republika ešte nemala. Na tento post sú dosadzovaní podávači kľučiek, služobníci impéria, technokrati moci. Všetko sú to odchovanci Eduarda Kukana, jeho štýlu, mentálneho sveta i hodnotového nastavenia. A to je aj hlavný dôvod, prečo slovenská zahraničná politika nie je tvorivá, prečo nie je samostatná, prečo z Bratislavy dosiaľ nevyšiel jediný podnetný návrh – pripomínajúc štátnické slová Milana Hodžu, že význam malého národa sa prejavuje v tom, čím prispieva k európskej civilizácii. Naša diplomacia sa však dosiaľ správala tak, akoby jej jediným zmyslom bolo poslúžiť niekomu inému. A bude sa tak správať dovtedy, kým ju nebude viesť naozajstný štátnik," upozorňuje Chmelár.

Vláda zachraňuje seba

"Vymenovať za členov vlády v tomto čase tých najproamerickejších jastrabov, akých kedy táto krajina mala – že pri nich môžeme ešte aj na Korčoka a Sulíka spomínať ako na holubice – je potvrdením, že táto vláda urobí pre vlastnú záchranu čokoľvek, aj keby mala Slovensko úplne zničiť. Karel Hirman nie je nijaký oslňujúci odborník, je to v prvom rade extrémne ideologický človek, ktorý v energetike a hospodárstve vôbec nebude presadzovať slovenské, ale americké záujmy. Pre Hirmana sú rastúce ceny iba prijateľné náklady na geopolitický boj s Ruskom, on potreby Slovenska vôbec neberie do úvahy. Rastislav Káčer je rovnako tvrdý jastrab presadzujúci záujmy USA, ale je to trochu iná hmotnostná kategória," poodhaľuje pozadie jednotlivých kandidátov Chmelár.

Rastislav Káčer

"Rád sa chváli, že vraj od neho ako vtedajšieho veľvyslanca v USA vyšiel prvý impulz, aby sa v roku 2005 uskutočnila návšteva amerického prezidenta Georga Busha na Slovensku. Všimnite si, že mu z týchto drobných chvastúnstiev akosi vypadol Vladimír Putin, bez ktorého by z návštevy nič nebolo... Začiatkom februára tohto roku nazval Roberta Fica „zhnitým, skorumpovaným, bezcharakterným prevracačom kabátov“, hoci keď ho jeho vláda nominovala za veľvyslanca v Maďarsku, chválil ho, ako sa mu s ním dobre pracuje. Odporcov vojenskej zmluvy s USA označil zasa nielen za „zradcov“, ale za „najdivnejšiu zmesku bezbrehých populistov, pomätencov, odporných náckov a užitočných idiotov“. Ťažko si predstaviť, že človek, ktorý za štvrťstoročie svojej diplomatickej kariéry skĺzol na úroveň hulvátov typu Naďa alebo Krúpu, bude slovenskú zahraničnú politiku kultivovať," upozorňuje Chmelár. 

Je zmyslom našej diplomacie slúžiť veľmociam?

"Už viackrát som napísal, že ak je zmyslom existencie Slovenskej republiky iba niekomu poslúžiť (spravidla nie jej vlastným obyvateľom, ale nejakej veľmoci), potom je naša diplomacia zbytočná bez ohľadu na to, že propaganda sa nám usiluje vnútiť predstavu, že americké záujmy sú aj našimi záujmami. Nie sú a ktokoľvek to tvrdí, podlo vás klame. Veľvyslanectvo USA na Slovensku schvaľuje kľúčové posty v slovenskej vláde, akoby šlo o miestodržiteľov impéria a správcov provincie. Počas fungovania tejto vlády sa Slovensko vychýlilo z vyváženej zahraničnej politiky na trajektóriu Poľska ako trójskeho koňa USA v Európe. Vymenovanie Karla Hirmana za ministra hospodárstva a Rastislava Káčera za ministra zahraničných vecí je nielen v rozpore so záujmami Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie ako takej. Priestor pre slobodné, suverénne a európske myslenie sa tým dramaticky zúži," uzatvára Chmelár.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik