Politickú dráhu Igora len ťažko pochopiť racionálne. Po voľbách mu stačilo urobiť to, čo niektorí naivnejší od neho očakávali. Prehodiť sa do módu "rozumného politika", zamýšľa sa Juraj Draxler na sociálnej sieti.
"Každý týždeň sa ukazovať na premiérskej tlačovke, niečo chodiť otvárať či pozerať, aby bol dosť často pred kamerami. A raz za štvrťrok oznámiť niečo dostatočne populistické na to, aby si udržiaval pozornosť aspoň časti národa. Pandémiu namiesto vlastného vymýšľania "originálnych" riešení a zháňania testov a ruskej vakcíny mohol naozaj prenechať odborníkom," píše Draxler.
"Asi by aj tak stratil pomerne veľa percent z volebného výsledku, keďže sa ako štátnik správať nevie, plus v niečom bola vláda objektívne v ťažkej situácii, ale určite by to nebol taký dramatický prepad, ako si privodil vlastnými metódami. Jediné, čo mu politicky ostalo, je "boj s mafiou". Ale aj ten je rozporuplný. Aj bežný pozorovateľ vidí, že sa riešia skôr prípady aktuálne mocenského charakteru," upozorňuje Draxler.
"Nikdy sa nevyšetril šialený pokus ukradnúť veľkú časť 600 mil. eur vedných eurofondov za Plavčana, ani ďalšie machinácie za jeho nástupkyne. Ani celý rad ďalších kedysi mediálne rozoberaných prípadov. Z prípadu Národného futbalového štadióna je prúser, pretože Matovič s Holým bombasticky ohlásili, že ho nezaplatia a všetko sa ide vyšetriť, ale nič sa nevyšetrilo no ani nevyriešilo. A Igorove rozhadzovanie peňazí teraz poprel sám Igor, keď už netrvá na bláznivom krúžkovnom, ktoré si na jar pretlačil tvrdým znásilnením legislatívnych pravidiel a už chce dané prostriedky použiť radšej na niečo iné," pripomína exminister školstva.
"Teraz sa do jeho zvyškovej vlády nepustia všetci sprava-zľava len kvôli čistému politickému kalkulu. Špekuluje sa s prichádzajúcimi kauzami, s fyzickou kondíciou minimálne jedného z opozičných lídrov, atď. To sú zákulisné argumenty, prečo ešte túto vládu mediálne podporovať, alebo aspoň "neodrezať". A naťahovať čas. A medzitým sa vyvíja tlak na samotného Igora, aby sa stiahol a preboha už tak veľmi neškodil. Bez ohľadu na to, či sa nakoniec poddá a odíde pod pláštikom jesennej hmly späť do parlamentu, alebo si kanagónom na zadok prilepené ministerské kreslo udrží, politicky už má pred sebou menej ako dva roky života," predvída bývalý politik s tým, že ako politik Matovič skončil, ak ho teda nepoženieme pred súd, alebo pred parlamentnú vyšetrovaciu komisiu.
"Zanechal krajinu ešte rozbitejšiu, než akú ju preberal, materiálne ale najmä morálne. Bohužiaľ, za jeho pôsobenie nemôže len on sám. V slušnejšej spoločnosti by ostal akousi okrajovou figúrkou, ktorá stále niekde vykrikuje s plagátom v ruke, ale nikto seriózny si ju nevšíma. Tu mal obrovskú mediálnu pozornosť. Roky bol toľko na obrazovkách a stránkach bulváru, že mu národ, schaosený tým, ako bulvárne sa roky politika podáva (aj "serióznymi" médiami), zveril do rúk osud krajiny," píše Draxler.
"Šikovne surfoval po dopyte po "nepolitickej politike", bojoval proti politickým stranám svojím projektom "nezávislých osobností", na ľudové volanie po zázračných riešeniach odpovedal stále novými a novými nerealistickými ale populárnymi "nápadmi" ako krajinu zlepšiť. Dnes už si na ne, od fondu pre investigativných žurnalistov až po garantovaný časový limit na operácie, málokto spomenie. A nie, netreba si myslieť, že teraz krajina zázračne precitne a politika bude konštruktívnejšia a štátnickejšia," skepticky si myslí Draxler.
"V tom je práve jed podobných figúr - a Matovič nie je jedinou. Pričom aktuálny problém ani nie je v jeho časti politického spektra. Orientácia ľudí sa odchodom jedného podobného aktéra nijako nezlepšuje, len zaostria na iných podobných matovičov so žlčovitými heslami. Lebo na to sú voliči rokmi vychovaní. Po ňom samom neostáva naozaj nič pozitívne. Len ten dvor plný trusu, ktorý tam on roky kládol," uzatvára Juraj Draxler.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik