Kde bolo, tam bolo, voľakde len bolo. Bolo to na Slovensku.
V krajine pod Tatrami sa usídlil šestnásťhlavý drak. Ovládol celú zem. Všetko si podriadil. Povedal si, že vyhubí mafiu, čo tu roky pred ním bačovala. Chrlil nenávisť, oheň a síru. Hotové peklo vychádzalo z každej dračej papule. Obzvlášť na jednu stranu. Obluda robila všetko preto, aby ju zničila. Nenávisť a zlo ovládlo celú podtatranskú zem. Dobrý pánbožko sa na to nemohol dívať. Drakovi poslal do cesty pandémiu a krízu. Vtedy sa ukázala jeho slabosť. Ľudia umierali na tú hnusobu. Dračia hlavička vymýšľala jednu sprostosť za druhou.
Nebolo junáka, ktorý by draka porazil.
Prišla drahota. Babičky žili z ruky do úst a hlavička vymýšľala, ako im pomôcť, ako zničiť chudobu a zabrániť kríze, ktorá sa na krajinu valila. Mala takú silu, že krútila všetkými krkmi. Robila si s ostatnými hlavami, čo ona chcela. Keď sa dobre vyspala , prišla s bombovým nápadom. Bola to skrátka hlavička. Čo si zaumienila, to sa muselo stať. Aj keby sa s čertom spojila. Ale štyrom hlavám sa bombové nápady prestali páčiť. Postavili si hlavu, že nie, takto to ďalej nepôjde! Hlavička musí padnúť. Ale tá si stále húdla svoje: ne, ne, ne. A tak si štyri hlavy radšej samy zlomili krk. Povalili vládu zlého draka a otvorili cestu mafii.
Krajina sa zahalila do čierneho súkna. Štyri zlomené hlavy smútili, postavili sa vedľa seba a svorne hovorili svojmu ľudu, žeby najradšej ostali a robili mu dobre. Pomohli by ľuďom z krízy, do ktorej ich dostali. Nakoniec hlavička oznámila, že ona ostane, že bude robiť všetko pre to, aby sa mafia nevrátila.
Ale podtatranský ľud sa vyjadril, že drak je zlý, treba sa ho zbaviť.
Na hradnom múre sa objavil nápis: „Hľadá sa smelý slovenský junák, ktorý porazí dvanásťhlavého draka.“ Za odmenu dostane vládu v tejto zničenej krajine.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik