Slovensko sa o krok priblížilo k vláde menšinového kabinetu. Ako bude taká vláda vyzerať a do akej miery bude stabilná, nie je jasné. Vylúčiť sa tak úplne nedajú ani predčasné parlamentné voľby. Do už druhej vládnej krízy za posledné dva roky sa štvorkoalícia prepadla na začiatku júla, keď svoje ultimátum premiérovi Eduardovi Hegerovi predložila vládna strana Sloboda a solidarita (SaS). Pokiaľ do konca leta neodvolá svojho straníckeho šéfa Igora Matoviča z postu ministra financií, odíde SaS z vlády.
Predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OLaNO) Matovič bol predmetom aj predošlej krízy a spor ho vtedy stál premiérske kreslo. Nezhody vo vnútri kabinetu ale neustali. Poslednou kvapkou sa tento rok stalo rokovanie o nákladnom balíčku pomôcť rodinám za asi 1,2 miliardy eur. Pretože SaS bola proti, zaistil si Matovič jeho schválenie hlasmi poslancov krajnej pravice.
Minister financií zároveň dlhodobo stupňoval spory s členmi kabinetu za SaS pri rokovaniach o peniazoch pre ich rezorty. Hoci politológovia do o poznanie racionálnejšieho a pokojnejšieho Hegera vlani vkladali nádeje, že spory vo vnútri koalície skrotia, stranícka nadradenosť zrejme zvíťazila. Premiér totiž ponúkol akési riešenie krízy až tento týždeň, a to v deň, keď SaS sľúbila podať demisiu.
Podmienkou odchodu Matoviča, ktorý vyvrcholenie sporu trávi na dovolenke v Španielsku, má byť odchod Sulíka z čela ministerstva hospodárstva a rokovania o ďalších desiatich bodoch, z ktorých je veľká časť pre SaS neprijateľná a druhá podľa odborníkov nerealizovateľná. Okrem nových daní a ďalších sociálnych balíčkov, ktoré Sulík dlhodobo odmieta, a zabezpečenie lepších cien energií by napríklad ministri za SaS tiež odteraz museli pri žiadosti o štátne financie navrhovať aj zdroje, ktoré by tieto náklady pokryli.
Požiadavky sa dajú označiť za ďalší naschvál Matoviča voči SaS. Zahŕňajú totiž všetko, na čom sa minister financií s liberálnou stranou nezhodol. "Na prvý pohľad sa zdá, že sa chcú dohodnúť, ale sú to podmienky, ktorými by SaS poprela sama seba," povedal slovenským Hospodárskym novinám politológ Tomáš Koziak s tým, že expremiér sa takto snaží prehodiť zodpovednosť za päty na SaS a sám sa ukázať v lepšom svetle.
Sulík nakoniec z funkcie odišiel v stredu, zvyšok ministrov podá demisiu, pokiaľ Matovič neskončí, v pondelok. Ďalšie podmienky OLaNO vopred prejednávať nechcú. Na stole sú tak dve možnosti - úplný rozpad koalície a vznik menšinovej vlády, alebo pokus o jej reštart a rokovania o novej koaličnej zmluve. Fungovanie menšinového kabinetu bude pritom problematické. Popri SaS a OLaNO tvorí vládu strany Sme rodina a Za ľudí, čo im spoločne dáva 70 kresiel v parlamente. Na presadenie svojich návrhov by ale potrebovali aspoň 76 hlasov. Problém by napríklad mohli mať aj len pri otvorení schôdze parlamentu.
Vláda by sa musela spoliehať buď na podporu SaS, ktorá ale najmä v otázkach financií nie je istá, alebo znovu na zástupcu extrémistickej Ľudovej strany Naše Slovensko či jej bývalých členov v parlamente. To zase ale podľa webu SME vadí ako časti poslancov z OLaNO, tak najmenšej strane Za ľudí. Napríklad minister životného prostredia (OLaNO) Ján Budaj dokonca pohrozil, že ak sa vláda chce spoliehať „na fašistov“, z kabinetu odíde. Premiér by tak musel obsadiť celkom päť nových ministrov.
Heger ale doposiaľ nenačrtol žiadny plán, tlak naň stúpa as kritikou už prišla aj prezidentka Zuzana Čaputová. Od premiéra chce, aby oznámil, ako chce menšinový kabinet vládnuť a kde bude získavať podporu. Pokiaľ Matovič nakoniec v pondelok odíde, má koalícia šancu na pokojnejšie dovládnutie do riadnych volieb, ktoré sa majú konať za dva roky. Vzájomné osobné spory dvojice Matovič - Sulík sa ale zrejme presunú do parlamentu. Otázkou potom bude, do akej miery je Heger svojmu straníckemu šéfovi podriadený.
Zdroj: iDnes.cz
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik