Oslavy 78. výročia SNP stále rezonujú slovenskou verejnosťou. U niekoho lomcujú emócie za to, že sa nemohol zúčastniť ich oficiálnych osláv pri Pamätníku SNP v Banskej Bystrici, iní si ich pripomenuli inde a ináč, prípadne priamo v srdci osláv, ale až po tom, ako skončili „papaláši“. Jedným zo spoluzakladeteľov návrhu zákona, ktorým sa 29. august stal štátnym sviatkom, bol aj ľavicový expolitik a exveľvyslanec Slovenska v Maďarsku a Česku Peter Weiss, ktorého prejav zverejnil spravodajský portál Teraz.sk.
Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domáceho odbojového hnutia na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. Od ozbrojeného povstania domáceho odboja počas druhej svetovej vojny uplynulo 78. rokov, ktoré si v Bratislave na Námestí SNP položením vencov k pamätníku pripomenuli aj predstavitelia štátu, samosprávy, rozličných veľvyslanectiev a tiež Zväzu protifašistických bojovníkov i priami účastníci povstania. Nechýbal medzi nimi ani bojovníkov expolitik Peter Weiss, muž ktorý pred necelými 30-timi rokmi v parlamente navrhoval vyhlásenie 29. augusta za štátny sviatok. Teraz k prítomným predniesol príhovor.
„Pred necelými 30 rokmi som bol jedným z predkladateľov návrhu zákona na vyhlásenie 29. augusta, dňa vypuknutia SNP, za štátny sviatok. Na samostatnosť sa pripravujúca Slovenská republika sa jeho prijatím postavila na národnú a zároveň európsku tradíciu antifašistického zápasu. 29. august sa stal štátnym sviatkom nepochybne zjednocujúcim slovenskú spoločnosť. Odmietajú ho iba pohrobkovia ľudáckeho režimu a ich nasledovníci z fašizoidných a extrémistických politických zoskupení,“ povedal prítomným Peter Weiss, podľa ktorého je výročie SNP je vždy príležitosťou pripomenúť si, že úloha bojovať proti prejavom fašizmu a ich schvaľovaniu v minulosti aj prítomnosti je trvalá a je tiež zmyslom existencie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. „SNP nám dalo tri tradície. Vojenskú, politickú a štátoprávnu. Slovenskí vojaci a partizáni, po boku ktorých stáli bojovníci ďalších 33 národov, preukázali veľkú odvahu a statočnosť a viazali dva mesiaci sily 4 nacistických divízií. Vďaka ich ozbrojenému vystúpeniu sa Slovensko stalo súčasťou svetovej antifašistickej koalície a zaradilo sa medzi víťazov druhej svetovej vojny. Len si skúsme predstaviť, čo by sa bolo udialo, keby slovenská armáda s vrchným veliteľom prezidentom Jozefom Tisom bola musela bojovať po boku nemeckej Wehrmacht proti postupujúcej Červenej armáde,“ uviedol ďalej ľavičiar Weiss.
„Politická tradícia SNP spočíva v tom, že v mene nadradeného národného záujmu boli schopné spojiť sa a spolupracovať politické sily, ktoré si pred pár mesiacmi ani na meno nevedeli prísť, strany s úplne odlišnými programami a predstavami o usporiadaní spoločnosti. Napriek zásadným rozdielom v politických ideológiách a programoch urobili Vianočnú dohodu v r. 1943, založili ilegálnu SNR, ktorá pripravila povstanie a potom spravovala povstalecké územie a vykonávala na ňom štátnu moc. Tú Slovenská národná rada (SNR), ktorá bola reprezentantom slovenskej národnej svojbytnosti, a ktorá pretrvala dodnes a je pod novým názvom NR SR naším zákonodarným zborom,“ pripomenul Peter Weiss, ktorý zmienil aj štátoprávnu tradíciu SNP. Podľa Weissa to bola práve SNR, ktorá prišla s koncepciou obnovy spoločného štátu s českým národom na princípe rovný s rovným. Teda na báze federácie. „Štátoprávna koncepcia SNR sa udržiavala proti čechoslovakistickým predstavám v tvrdých politických zápasoch. Povstalecké vedenie a poprední predstavitelia slovenskej inteligencia boli obeťou vykonštruovaného procesu proti tzv. slovenským buržoáznym nacionalistom. Vďaka Alexandrovi Dubčekovi, ktorý sa postavil českému šovinistovi a stalinistickému konzervatívcovi Antonínovi Novotnému, sa utvorili podmienky pre jeho odstránenie a začatie obrodného procesu v januári 1968. V jeho rámci A. Dubček a G. Husák – obaja účastníci SNP - vybojovali vznik slovenskej a českej štátnosti na základe ústavného zákona o čs. federácii,“ skonštatoval Peter Weiss, ktorý v samom závere dodal:
„Štátoprávny program SNP sa tak podarilo naplniť po dlhých 24 rokoch neľahkých politických zápasov plných obetí. Práve étos SNP bol tou silou, vďaka ktorej boli úspešné. Dnes, keď si pripomíname 30 rokov od kladenia základov samostatnej Slovenskej republiky, by sme mali mať na pamäti, že pri zrode našej dnešnej demokratickej štátnosti bolo SNP. Bez neho by sme ju sotva mali. Vzdajme preto česť bojovníkom v SNP a celej povstaleckej generácii.“