To je stav nášho zdravotníctva! Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac je autorom doposiaľ najväčšej reformy v tomto rezorte. Tá má už cez 20 rokov, no naše zdravotníctvo stále beží na jej základoch.
Podľa exministra nemožno hovoriť o klasickom kolapse, keďže v zdravotníctve je päť a pol miliardy eur.
"Ten je v zdravotníctve nebezpečný preto, že je veľmi plazivý. Niečo ešte funguje, ale rozhodne ide o veľkú a nebezpečnú krízu. Veľmi ľahko sa to môže zvrtnúť do úplnej nefunkčnosti a to by bola katastrofa," vyjadril sa Zajac v rozhovore pre Hospodárske Noviny. Varuje, že je tu hrozba návratu do stavu spred 20 rokov.
"Teraz sa efektivita zvýšila, vďaka mojej reforme, ale oproti okolitým krajinám sa nám výrazne viac peňazí stráca v zdravotníctve. Na jednej strane máme možno šesť miliárd eur, na druhej strane 500 až 600 miliónov z toho sa tam akosi stratí. Ako deravý sud, do ktorého keď nalejete vodu, vytečie."
"V našom zdravotníctve pracuje zhruba 20-tisíc lekárov a 40-tisíc sestier. Strata 3 500 lekárov je tak veľmi veľký problém, keďže to môže ohroziť chod systému," konštatuje Zajac. Pri odchode sestier varuje pred ešte horšou situáciou - hrozí podľa neho zatváranie oddenení, až celých nemocníc.
Problém vidí v nedobrých podmienkach, ktoré nemocnice pre sestry a lekárov vytvárajú. Navyše - ročne naše fakulty ukončí cca 800 lekárov, z čoho sa do systému dostane nejakých 150. Ostatní zmiznú do zahraničia. Exminister vidí problém aj v tom, že lekári sú nevhodne rozložení. Namiesto ambulancií, kde by sa dalo predísť hospitalizáciám sú "zašití" v nemocniciach.
"Kým nebolo slovenské zdravotníctvo pod veľkou záťažou pandémie, ako-tak fungovalo. Pri tomto teste sa ukázalo, v čom všetkom nefunguje, vysvetľuje Zajac, ktorý si myslí, že riadenie pandémie šlo proti zdravotníkom.
"Vláda začala nekvalifikovane strkať nos tam, kam nemala, a nevytvorila podmienky pre tých, ktorí mali robiť," upozorňuje exminister s tým, že skúška naďalej pokračuje a slovenské zdravotníctvo je na tom ešte horšie, ako bol odhad pesimistov. Platy sestier prirovnáva Zajac k "žobračenkám" a podmienky lekárov tiež nepovažuje za ideálne, na druhej strane ten odchod lekárov by nebral príliš tragicky, pretože sú si vedomí, že nie každý sa "uchytí" v Česku, či Nemecku.
"Fakt, koho bol nominantom, by ma najmenej trápil. Ale akú mal víziu? Ako zasahoval do riadenia? Aké štúdie si vypracoval, ktoré analýzy? V roku 2002, keď som sa stal ministrom, sme robili veľké raňajky s novinármi, kde sme vysvetľovali, čo a ako bude. Vedeli sme, čo chceme spraviť, ako a čo zmeníme. V tom je ten malý rozdiel," vysvetľuje rozdiely Zajac.
"Vie Lengvarský, čo má robiť? Nevie. Zdedil nejakú kvázi reformu po Andrei Kalavskej, ktorú tam robil vtedy analytik Martin Smatana, teraz tam má Vladimíra Dvořáka, ktorý momentálne analyzuje veci z iného pohľadu, lebo je na materskej dovolenke," analyzuje Zajac situáciu na súčasnom MZ SR.
"Dnes hovoríme, že musíme utesniť diery, ale zároveň pridať peniaze, aby nám nezostal nakoniec len zapchatý sud bez vody. Táto cesta nie je výhodná, je drahšia, ale musí sa spraviť," vysvetľuje exminister a pripomíma, že šancu najskôr "upchať diery", aby nám z toho pomyselného suda nevytekali zdroje a potom ich tam znovu naliať, sme dávno premeškali.
Jednu z ních vidí Zajac aj v skrytej prezamestnanosti v nemocniciach a uvádza príklad, kde v socialistickom nemocničnom oddelení pracovalo 20 lekárov a koncom minulého storočia ich tam bolo 60, no starostlivosť sa nezlepšovala.
Za reálnu možnosť považuje aj finančnú spoluúčasť pacienta, či súkromného sektoru. Zajac tvrdí, že občan by si mal priplatiť, aby v systéme ostali na náročnú liečbu chronicky chorých (onkopacientov, diabetikov, kardiakov a i.).
"Budú choroby, pri ktorých občania symbolicky doplatia, čím sa zníži zbytočná nadmerná spotreba využívania zdravotníckych služieb," navrhuje exminister riešenie. "Nepáči" sa mu tiež dĺžka hospitalizácií. Kým súkromné nemocnice hospitalizujú na 12-24 hodín, štátne nemocnice "držia pacienta" aj týždeň.
"Hovorí sa o tom, že štát dáva do zdravotníctva málo peňazí. Kde sme však premrhali tie, ktoré sme mohli mať? Na plošné testovanie išlo pol miliardy za tri dni. Ďalšie milióny išli na očkovaciu lotériu, odmeny seniorom za očkovanie. Na druhej strane máme vážny nedostatok sestier a všetci sa čudujú, prečo to tak je. Pretože za žobračenku nebudú robiť," analyzuje ďalej exminister.
Podľa Zajaca je nutná. Zavrieť zariadenia s mizernou dopravnou infraštruktúrou, kde môže zariadenie nahradiť kvalitná ambulantná starostlivosť.
"Dekompenzovaného diabetika, ktorého dnes bežne hospitalizujú, dokáže dobrý diabetológ nastaviť z ambulancie. Ak k nemu ešte príde domov sestra, pretože môže a také kompetencie má, zmeria mu glykémiu a podá inzulín, je to ako v nemocnici, no pacient je v domácom prostredí," vysvetľuje Zajac na príklade. Dodáva, že optimalizácia nemocníc sa nedá robiť len v nemocniciach, ale v celom systéme, teda aj v ambulantnej starostlivosti.
"Všeobecným lekárom treba pridať výrazne viac peňazí a dať im možnosť, aby aj sami niečo robili. To je projekt na desať rokov a nedá sa to urobiť na počkanie. U špecialistov napríklad v Nemecku absolventa medicíny nezoberú hneď do nemocnice aby tam bol až do dôchodku ako u nás. Ambulantní lekári tam majú lepšie podmienky, a preto lekári, hneď ako je to možné, väčšinou odchádzajú do ambulancií. V nemocnici napokon ostane jeden, dvaja profesori a okolo seba majú mladých, ktorí sa učia," poukazuje exminister, podľa ktorého toto reforma z roku 2002 riešila a je to aj v zákonoch.
"Takto to nemôže fungovať. Viem si predstaviť, ako by sa za tieto zdroje podporila špecializovaná ambulantná starostlivosť a slušné financovanie prípravy všeobecných lekárov. O nich sa hovorí, že držia prvý kontakt, bránu, ktorou sa pacient dostane do zdravotníctva. Človeka do nemocnice neprivezie dron, pošle ho tam ambulantný lekár."
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik