Po prvý raz vo svojom živote sa zajtra nezúčastním na oficiálnych oslavách Slovenského národného povstania, skonštatoval politický a mediálny komentátor, publicista a historik Eduard Chmelár na sociálnej sieti. A aj vysvetlil prečo.
"Napriek tomu, že považujem túto epochálnu udalosť za najhrdinskejší skutok nášho národa a SNP za najvýznamnejší štátny sviatok Slovenskej republiky, napriek tomu, že by som sa do areálu ako člen Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov mohol dostať, robím tak na protest proti papalášskemu správaniu vlády SR a Múzea SNP, ktorí sa rozhodli nevpustiť na ceremoniál verejnosť," vysvetľuje Chmelár.
"Ich odôvodnenie, že majú obavy pred nepokojmi a že múzeum už patrí pod ministerstvo obrany, preto má prísnejšie bezpečnostné kritériá, považujem za trápne až škandalózne."
Prívlastok NÁRODNÉ
Chmelár pripomína, že toto povstanie má nie náhodou prívlastok NÁRODNÉ, čo okrem iného znamená, že patrí celému národu, a nielen politikom, ktorí ho zneužívajú na svoje ciele. Nepatria prezidentke, ktorej nie je trápne, že doteraz odmietla prijať vedenie SZPB, zato neváhala vyznamenať troch mladých ľudákov, ktorí udávali odbojárov. Nepatria vláde, ktorá oberá ľudí o slobodu, za ktorú naši predkovia bojovali. No nepatrí ani tým opozičným lídrom, ktorí neváhajú opakovane sa zastávať jediného právoplatne odsúdeného neonacistu Milana Mazureka a bratať sa s Milanom Uhríkom: tým Milanom Uhríkom, ktorý ešte ako predseda Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja vyvesil v deň štátneho sviatku Výročia SNP čiernu zástavu – ktorú som ja odtiaľ vlastnoručne strhol, spomína publicista.
Propagačné akcie papalášov
"Nemôžem si v tejto chvíli nespomenúť na našu nedávno zosnulú starú mamu Annu Dubínyovú, skutočnú hrdinku Povstania, ktorá posledné roky svojho života odmietala chodiť na oficiálne oslavy, lebo s nevôľou sledovala, ako sa menia na propagačné akcie papalášov."
„Nebudem slúžiť ako trofej pre prezidentku alebo ministra obrany,“ hovorila pevne. Vedela o čom hovorí. "Sám som zažil priam neuveriteľné situácie, napríklad – keď som sa pred troma rokmi v Banskej Bystrici srdečne zvítal a vystískal s Jankom Chudíkom a niektorými žijúcimi účastníkmi Povstania (všetko mojimi priateľmi), obďaleč nás takmer závistlivo pozoroval nejaký mladý muž, a keď sa osmelil, predstavil sa, že je z Kancelárie prezidentky SR a že či sa nechce niekto z nich vyobjímať s pani prezidentkou... Len sme pozerali v nemom úžase (ale niektorí na to divadlo pristali)."
"Samozrejme, že si nájdem nejaký zarastený hrob v okolí Čierneho Balogu, na Poľane alebo pod Prašivou, kde sa za všetkých ticho pokloním pamiatke tých, vďaka ktorým vieme, akú cenu má sloboda. A samozrejme, že zajtra niečo aj napíšem. Ale ako hovorievala naša stará mama, nebudem trofejou pre tamtých..."
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik