To, že slovenské zdravotníctvo dožilo do roku 2022, je takmer zázrak. Už prvé kroky jeho „transformácie“ vstupom súkromného sektora do bývalého socialistického zdravotníctva bez dostatočne vymedzených podmienok pripomínali fungovanie tzv. investičných fondov (IF). Bez adekvátnej legislatívy a kontroly v sprivatizovaných podnikoch, ako spieva Nohavica, IF v nich „řádili ako na Klondiku“, konštatuje v analýze pre denník Pravda bývalá ministerka financií SR Brigita Schmögnerová.

Názor Brigity Schmögnerovej prináša redakcia HD v plnom znení.

Kanál trvalého úniku verejných prostriedkov zo zdravotníctva

Žralokom, ktorí rýchlo pochopili, ako sa dá dobre „podnikať“ z legislatívne zabezpečených zdravotných odvodov, naleteli i naivní vyznávači trhu. Verili, že jedným z kľúčov k úspechu je súťaž zdravotných poisťovní. Otvoril sa tým jeden kanál trvalého úniku verejných prostriedkov zo zdravotníctva. Nehovoriac o kauze Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva, ktorá sa dostala po vytunelovaní do konkurzu.

Zajacovu reformu nemotivovala iba zbožná viera, že trh všetko vyrieši. Boli to i podnikateľské záujmy, ktoré presmerovali zdravotníctvo na úplne inú koľaj, akou je služba pacientovi. Kopance sa tomuto sektoru uštedrili i za „sponzorstva“ Pavla Pašku počas vlád Smeru. Podfinancovanie zdravotníctva od začiatku podnes, „outsourcing“ najlukratívnejších činností do rúk súkromného sektora a neraz neefektívne riadenie na rôznych úrovniach chorobu zdravotníctva iba zhoršovali. Neviňme preto iba Lengvarského, Matoviča a Hegera. Za všetko nemôžu. No za to, kde sme sa dostali od roku 2020 podnes, nesú plnú zodpovednosť.

Nebude mať kto liečiť

Je známe, že pre nedostatok personálu sa v nemocniciach zatvárajú oddelenia a odkladajú operácie. Odhady ukazujú, že počet odvrátiteľných úmrtí nepoklesol, naopak, narástol. Jednou z príčin je aj to, že sa nemocnice vyľudňujú. Ak nie je zdravotný personál, pacienti stoja pred ich bránami. Dôvodom je okrem iného platová úroveň lekárov a sestier.

K návrhu „historicky najvyššieho nárastu platov“ zdravotných sestier a pôrodných asistentiek z 19. augusta sa komora vyjadrujúca ich záujmy vyjadrila, že z neho nie je nadšená. Nemôže byť. Nielenže ani „historicky najvyšší nárast platov“ neudrží mladšie zdravotné sestry doma, no ani nepomôže náboru tých, ktoré by sestry zrelé do dôchodku raz mali nahradiť.

Ak ku koncu mesiaca odíde z vlády SaS a štvorica ministrov, bude mať Heger ťažkú hlavu. Ale keď odíde zo zdravotníctva 3 500 lekárov a stovky či tisíce zdravotných sestier, môžu byť desaťtisíce pacientov vystavené ohrozeniu zdravia či života.

O deň nato sa dozvedeli svoj ortieľ nemocniční lekári. Ortieľ preto, že polročná snaha priviesť vládu k rokovaciemu stolu a dospieť k prijateľnému kompromisu zlyhala, a oni nebudú môcť svoje výpovede stiahnuť. Bude ich okolo 3 500.

Podotýkam, že adekvátnejšie mzdy neboli jedinou požiadavkou, ktorú Lekárske odborové združenie vláde predložilo. Podotýkam to preto, že tu ide o viac ako iba o platy. Požiadavky LOZ sa okrem ohodnotenia lekárov a sestier tý

Ak ku koncu mesiaca odíde z vlády SaS a dohromady štvorica ministrov, bude mať Heger ťažkú hlavu. Ale keď odíde zo zdravotníctva 3 500 lekárov a stovky či tisíce zdravotných sestier, môžu byť desaťtisíce pacientov vystavené ohrozeniu zdravia či života.

Bude kde liečiť?

Okrem toho, že nebude mať kto liečiť, v mnohých prípadoch hrozí, že nebude ani kde liečiť. Je trestuhodné, ako sa odkladalo rozhodnutie o použití plánu obnovy na nemocničnú infraštruktúru. Nehovoriac o tom, že vláda odignorovala odbornú verejnosť, ktorá poukazovala na nedostatočnú kapacitu budúcej univerzitnej nemocnice na Rázsochách.

Optimalizácia siete nemocníc (OSN) môže mať vážne dôsledky na dostupnosť lekárskej starostlivosti. Slovenská lekárska komora žiada vládu odložiť kategorizáciu nemocníc. Ako uvádza, navrhovaná transformácia niektorých nemocníc na I. typ by viedla k zániku mnohých z nich a k ohrozeniu poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

No máme tu aj menej „systémové“ prípady či skôr kauzy. ŽSR, predpokladám s požehnaním ministra dopravy Andreja Doležala, sa rozhodli predať Železničnú nemocnicu s poliklinikou v Bratislave a Košiciach (obidve si aktuálne prenajíma Pro Care, Svet zdravia) bez toho, aby si uchovali svoj pôvodný účel. Mimochodom, neviem, či by Košický samosprávny kraj, keby ŽNsP Košice aj od ŽSR získal, ju o pár rokov nepredal Sieti zdravia (zo skupiny Penta Investments) či českému Agelu. Napokon nemocnice, ktoré Sieť zdravia a Agel vlastnia, resp. spravujú, s výnimkami, im odpredali či dali do prenájmu práve samosprávne kraje. Z finančných dôvodov. Ktovie, či sa aspoň Pro Care bude uchádzať o obidve zariadenia. Svet zdravia má totiž veľké plány. Z plánu obnovy chce postaviť nové nemocnice a rekonštruovať tie, ktoré sprivatizoval.

Aj organizácia MH Manažment Sulíkovho ministerstva chce predať polikliniku na Tehelnej v Bratislave. Bez podmienky zachovať jej pôvodný účel. Mesto i kraj od nej dávajú ruky preč. Nemajú ani na kúpu, ani na jej rekonštrukciu. Čo z nej nový majiteľ urobí? MZ SR takéto prípady zo „závažných“ kompetenčných dôvodov nerieši.

Keď sa zle zapne prvý gombík na košeli, budú zle zapnuté aj tie ostatné. Preto je dnes slovenské zdravotníctvo na tom zle. Bude ho treba „poprezapínať“. No ak mu zatlčú posledný klinec do rakvy, nebude čo.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik