"Európa stratila svoju zvrchovanosť a so zvrchovanosťou stratila aj schopnosť brániť ľudské práva svojich občanov. Stratila aj schopnosť brániť svoje politické a ekonomické záujmy," myslí si Ján čarnogurský.
Predseda Slovensko-ruskej spoločnosti sa zúčastnil na X. Moskovskej konferencii o medzinárodnej bezpečnosti. Text jeho prejavu zverejňujeme v plnom znení z portálu srspol.sk.
Špeciálna vojenská operácia Ruskej federácie na Ukrajine mnohé odhalila a mnohé procesy urýchlila. Odhalila biologické laboratóriá na Ukrajine s americkou účasťou na nerozoznanie od laboratórií na vývoj biologických zbraní. Urýchlila likvidáciu americkej základne Očakovo neďaleko Odessy vo výstavbe. Dúfajme, že urýchli zastavenie bombardovania civilných štvrtí miest na Donbase. Pravdepodobne urýchli prestavbu usporiadania sveta z jednopolárneho na mnohopolárny.
Čiastkové kroky v dobrom smere robí Rusko už dávnejšie. Ruské médiá prinášajú ľuďom na Západe informácie, ktoré by pre nich zostali čiastočne alebo úplne neprístupné. Informácie o objednávateľoch snajperov na Majdane vo februári 2014, o vraždách pokojných demonštrantoch proti Majdanu v Odesse v máji 2014, o bombardovaní civilných domov na Donbase aj po podpise Minských dohôd alebo o lúpežiach v amerických obchodných domoch zaberali len zlomok percenta spravodajstva v tzv. mainstreamových médiách na Západe.
Rusko ako krajina slobodná od americkej moci nadobudla pre niektorých ľudí dramatický význam. Edward Snowden a Julian Assange rozšírili vo svete informácie o porušovaní medzinárodných dohôd a zákonov viacerých štátov americkými úradmi. V Spojených štátoch začali proti nim trestné stíhanie. Edwardovi Snowdenovi sa podarilo dostať do Ruska a je slobodný. Julianovi Assangeovi sa nepodarilo dostať do Ruska. Sedem rokov sa ukrýval na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne, ale nakoniec ho Američania dostali a nad jeho životom visí otáznik. Západné súkromné sociálne siete sa stali predĺženou rukou americkej politiky. Na Slovensku Facebook zablokoval prístup viacerým publicistom, kritickým k americkej politike. Pred rokom Facebook zablokoval prístup aj mne, hoci som očkovaný proti Covidu a nepísal som nič proti nariadeniam v súvislosti s pandémiou. Na šťastie, pomoc je teraz jednoduchá. Stačí prejsť na ruskú sociálnu sieť, Telegram kanál alebo VKontakte. Zatiaľ síce majú menej používateľov ako Facebook alebo Twitter, ale ich zverejnenie je tiež zverejnením a počet ich používateľov stúpa práve pre cenzúrnu prax západných sociálnych sietí. Vďaka Rusku, cancel culture už nie je možná v nepriepustnej podobe.
Hovorím tieto prípady s ľútosťou. Predsa historicky vznikli ľudské práva v Európe a v Európe sa rozvinul zápas za ich dodržiavanie. Ale Európa stratila svoju zvrchovanosť a so zvrchovanosťou stratila aj schopnosť brániť ľudské práva svojich občanov. Stratila aj schopnosť brániť svoje politické a ekonomické záujmy. V októbri 2014 vystúpil Joe Biden, ešte ako viceprezident prezidenta Baracka Obamu pred študentmi Harvardskej univerzity v Spojených štátoch. Vtedy povedal, že Európa sa vzpierala rozšíriť sankcie proti Rusku a Spojené štáty museli na Európu pritlačiť. Na internete možno o tom nájsť záznam.
Odvtedy sa Európa nevie vzoprieť Spojeným štátom v ničom. Sankcie proti Rusku sa rozšírili takmer na všetko, ale najviac škodia Európe. Rusko má právo odpovedať vlastnými sankciami bez obmedzenia, vychádzajúc len zo svojich záujmov. Ruské protisankcie možno prinútia európskych politikov, aby sa začali zaoberať aj záujmami Európy. Európske záujmy sú dlhodobé rovnako ako sú dlhodobé ľudské práva. O tom, čo je ľudským právom nemôžu rozhodovať americké noviny ani americké univerzity, každých desať rokov inak. Dlhodobým záujmom Európy je spolupráca, ekonomická aj politická, s Ruskom, svojim historickým partnerom vo všetkých oblastiach. Amerika sa takej spolupráce najviac bojí a Európa sa bojí o nej čo aj len vysloviť.
Skôr alebo neskôr k spolupráci Ruska a Európy dôjde. Nechcem sa púšťať do špekulácií, kedy a ako bude vyzerať, ale chcem upozorniť na fakty dávno viditeľné. Stredná Európa, zjednodušene dnešná Vyšehradská skupina, robila veľké problémy Sovietskemu zväzu počas trvania Varšavskej zmluvy. Všetky štáty chceli ísť do dnešnej Európskej únie. Ale dnes robia problémy Bruselu, niektoré viac, iné menej. Štáty Vyšehradskej skupiny nie sú spojené žiadnou zmluvou, len príbuznými dejinami, ale ich reakcie na Brusel sú podobné, opäť, niektoré radikálnejšie, iné menej. Rusofóbnu politiku viacerých poľských vlád dajme bokom, bolo by to na dlhšiu diskusiu.
Pomohlo by obnoviť stred Európy
Príčina príbuznej politiky krajín V4 spočíva v tom, že tieto krajiny historicky nepatrili ani k Východu ani k Západu. Prvého kráľa Poľska aj prvého kráľa Uhorského kráľovstva menoval pápež, nie cisár Nemeckej ríše. S výnimkou Českého kráľovstva, toho menoval nemecký cisár. Aj neskôr záležitosti Poľska a Uhorska veľmi ovplyvňoval pápež, nie nemecký cisár. Tak to trvalo tisíc rokov. Balkán až do obsadenia Osmanskou ríšou patril do sféry Byzancie, tiež nie Nemeckej ríše.
Na Slovensku vo všetkých prieskumoch verejnej mienky na otázku kam by malo patriť Slovensko, vysoko víťazí odpoveď, že by malo byť v strede medzi Ruskom a Západom.
Ako začiatok nového usporiadania Európy by možno pomohlo obnoviť jej stred.