"Dočasným ekonomickým víťazom západnej sankčnej politiky sú USA. Porazená je EÚ. Vplyv západných sankcií na ruskú ekonomiku je zatiaľ zmiešaný. Pre krajiny EÚ by to mal byť vlastne dôvod prehodnotiť a prepracovať sankčnú politiku. Mala by byť výrazne užšie zameraná a sledovať ciele mierovej politiky," myslí si Joachim Becker, profesor na Ekonomickej univerzite vo Viedni.

Názorový článok "Paradoxné dôsledky sankcií," ktorý zverejnil v denníku Pravda, prinášame v plnom znení. 

Paradoxné dôsledky sankcií

Sprísnené západné sankcie voči Rusku sú v platnosti už niekoľko týždňov. Preto sa už dajú odhadnúť aj prvé krátkodobé dôsledky. Sankcie sa začali pripravovať už celé týždne pred ruským vojenským útokom na Ukrajinu. Centrálne sa koordinovali medzi šéfom kabinetu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej Björnom Seibertom a odborníkmi z vlády USA.

Západný sankčný režim sa neobmedzuje len na narušenie vojenskej schopnosti Ruska prostredníctvom konkrétnych opatrení, napríklad obmedzením exportu špičkových technológií. Cieľom je skôr eliminovať Rusko ako medzinárodne relevantného hráča. Západ sa riadi logikou ekonomickej vojny. Okrem komplexných finančných sankcií tlačí na sankcie v energetike. Ruské hospodárstvo je silne závislé od exportu ropy a plynu a na medzinárodných energetických trhoch konkuruje USA.

Cieľom politiky USA je už mnoho rokov z obchodných aj geopolitických dôvodov prekaziť úzke ekonomické väzby v energetickom sektore medzi niektorými krajinami EÚ – najmä Nemeckom, Rakúskom, viacerými krajinami strednej a juhovýchodnej Európy a v menšej miere aj Talianskom. V súlade s tým vláda USA tvrdo presadzuje sankcie v energetickom sektore. Trochu odlišná je situácia v krajinách, ktorých priemysel je závislý od lacného dovozu energie z Ruska. Pre tieto krajiny sú dodávky ruského plynu v relevantnom rozsahu nenahraditeľné. Tým, že EÚ uvalila ropné sankcie na Rusko, vstúpila do oblasti energetiky, kde je sama veľmi zraniteľná.

Inflácia a špekulácie

Vývozné obmedzenia v západných krajinách ukazujú prvé dôsledky. Rusko už nemôže dovážať niektoré high-tech tovary vrátane náhradných dielov. Aj vojnou podmienené zbrojenie si vyžaduje čoraz väčšie zdroje. Ruská vláda zaviedla prvé opatrenia vojnového hospodárstva, obmedzujúce najmä práva pracovníkov v zbrojárskom sektore. Existujú náznaky spomalenia ekonomickej činnosti. Renomovaný Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické porovnávanie (wiiw) pre tento rok očakáva pokles hrubého domáceho produktu Ruska o sedem percent.

Sankcie v energetike už teraz negatívne vplývajú na krajiny EÚ. Zvýšenie cien energií urýchlené sankciami je kľúčový dôvod rýchlo rastúcej inflácie. Okrem cien energií stúpajú najmä ceny potravín. Medzinárodným cenovým ťahúňom sú vývozné straty na Ukrajine spôsobené vojnou a vývoz poľnohospodárskych produktov sťažený ruskými sankciami. Aj tu je zvyšovanie cien živené špekuláciami. Zvyšovaním cien sú vážne postihnutí najmä ľudia s nízkymi príjmami. Sociálne napätie sa zhoršuje.

Trochu iná je situácia v energetickom sektore. Západné sankcie výrazne urýchlili rast cien ropy a plynu, ktorý sa začal už minulý rok. Najmä krajiny EÚ hľadajú krátkodobé nové zdroje dodávok. To zvyšuje ceny, najmä na krátkodobých spotových trhoch. Špekulácie ešte viac poháňajú pohyb cien smerom nahor. Aj keď ruskí dodávatelia poskytujú svojim zahraničným zákazníkom, ako je India, zľavy, vysoké ceny ropy a plynu odplavia veľké sumy príjmov do pokladníc ruských korporácií a ruského rozpočtu.

Kým príjmy z DPH skolabovali, daňové príjmy z energetiky prekypujú. Rusko dosahuje vysoké príjmy z exportu, ale kvôli sankciám je obmedzené v dovoze. V súlade s tým sa zvyšujú prebytky exportu a bežného účtu. Wiiw očakáva, že v roku 2022 sa prebytok bežného účtu Ruska takmer zdvojnásobí, a to zo 6,9 % v predchádzajúcom roku na 12,5 %. Rusko si týmto spôsobom buduje devízový vankúš.

Vysoké exportné prebytky umožňujú Rusku priškrtiť export energie a predovšetkým plynu do EÚ, prípadne ho aj dočasne zastaviť, a tak vyvinúť ekonomický tlak. Dodávky plynu sa už znížili, niektoré z nich boli zastavené po konfliktoch o spôsobe platby do jednotlivých krajín EÚ. V zime má ruská vláda značné možnosti na protisankcie v energetickom sektore. V prípade (dočasného) zastavenia dodávky plynu by sa v spracovateľskom priemysle v Nemecku, Rakúsku, ale aj v krajinách strednej a východnej Európy vrátane Slovenska prestali krútiť mnohé kolesá. Trvalo by bola poškodená aj priemyselná štruktúra.

Slabá Európa

Sankcie v energetike už teraz negatívne vplývajú na krajiny EÚ. Zvýšenie cien energií urýchlené sankciami je kľúčový dôvod rýchlo rastúcej inflácie. Okrem cien energií stúpajú najmä ceny potravín. Medzinárodným cenovým ťahúňom sú vývozné straty na Ukrajine spôsobené vojnou a vývoz poľnohospodárskych produktov sťažený ruskými sankciami. Aj tu je zvyšovanie cien živené špekuláciami. Zvyšovaním cien sú vážne postihnutí najmä ľudia s nízkymi príjmami. Sociálne napätie sa zhoršuje.

Inflácia je v EÚ – a tiež v eurozóne – veľmi nerovnomerná. Kým v máji 2022 sa ročná miera inflácie vo väčšine krajín eurozóny pohybovala medzi 8,5 % a 10 %, v pobaltských krajinách bola dvakrát vyššia a v Estónsku dokonca dosiahla 20,1 %. To vytvára silné napätie medzi krajinami. Európska centrálna banka v reakcii na rastúcu infláciu ohlásila sprísnenie menovej politiky a tiež postupné zvyšovanie úrokových sadzieb.

Okamžite sa nanovo obnažila stará deliaca čiara medzi európskym severom a juhom. Výrazne sa zvýšili rozdiely medzi úrokovými sadzbami štátnych dlhopisov Talianska a Nemecka. Taliansky denník Corriere della Sera dokonca hovorí o „čiernom dni pre trhy". Keďže EÚ je obzvlášť vážne zasiahnutá hospodárskymi dôsledkami vojny, neúmyselnými dôsledkami západných sankcií a zamýšľanými dôsledkami ruských protisankcií, euro sa voči doláru znehodnocuje. Dovoz je čoraz drahší – a to znamená, že inflácia v eurozóne rastie ešte viac.

Dočasným ekonomickým víťazom západnej sankčnej politiky sú USA. Porazená je EÚ. Vplyv západných sankcií na ruskú ekonomiku je zatiaľ zmiešaný. Pre krajiny EÚ by to mal byť vlastne dôvod prehodnotiť a prepracovať sankčnú politiku. Mala by byť výrazne užšie zameraná a sledovať ciele mierovej politiky.

__________________

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik