Ján Baránek bol na Slovensku deväť rokov najcitovanejším politickým analytikom. Potom to uťalo. V rozhovore spomína,že to bolo v období, keď sa na Slovensku začala kultúrna vojna, keď išli voliť prezidentku Zuzanu Čaputovú. V dobe, keď médiá naskočili na vlnu progresivistického neomarxizmu. Spoločnosť podľa Baráneka nevie čeliť debilizácii národa a je presvedčený, že nás neovplyvňujú komunisti, ale médiá, ktorým sú posielané peniaze.

Témy, o ktoré sa politológ Ján Baránek zaujíma sú najčastejšie korupcia, štát a jeho úlohy. Tvrdí, že voliči už nevnímajú štát ako niečo, čo im má slúžiť, ako ako subjekt, ktorý im vládne a na ktorý nemajú vplyv.

Ján Baránek tiež analyzuje volebný systém a za jeden z najhorších problémov vníma tzv. systém partokracie. Zasadzuje sa o sfunkčnenie priamej demokracie a tvrdí, že referendum je momentálne na Slovensku skoro nepoužiteľným demokratickým nástrojom. Ďalšou témou, ktorou sa Baránek zaoberá je mediokracia, čo má okrem iného za následok aj to, že niektoré problémy sú ignorované a iné naopak umelo vytvárané.

Jána Baráneka spovedala pre Rádio Universum, redaktorka Martina Kocianova.

Ján Baránek prestal byť pre mainstream zaujímavý v dobe pred prezidentkými voľbami, keď sa volila za prezidentku Zuzana Čaputová. Zámerne nespomína, že to bolo v období liberalizmu, pretože podľa neho išlo o dobu neomarxismu, ktorý dodnes prežívame.

Ohlupol som z roka na rok, keď som prestal byť pre mainstream zaujímavý, hovorí Baránek.

„Vtedy som zrovna z roka na rok ohlúpol a už som sa nedostal do mainstreamu. Mrzí ma to hlavne kvôli tomu, že ja som tu od začiatku pri všetkom. A oni to vedia. A mrzí ma to aj kvôli tomu, že tí politici by nemohli také hlúposti novinárom rozprávať, aké rozprávajú, lebo ja ich poznám všetkých a viem, čo majú za sebou,“ hovorí Baránek.

V rozhovore o sebe tvrdí, že je praktizujúc katolík, čo je podľa neho jeden z dôvodov, kvôli čomu ani jedna z televízií s ním nechcela spolupracovať.

V rozhovore spomína Baránek aj Ľuboša Blahu, s ktorým nie vo všetkom súhlasí, ale čo sa týka situácií, ktoré boli pri Covid – e, ukrajinsko – ruskom konflikte je tak zdravý, že stiera rozdiely medzi smerovaním Jána Baráneka, ako paleo konzervatívca a jeho smerovaním marxistu.

Priestor by mal byť podľa Baráneka na názorovú konfrontáciu každý a problém je, že nie je možnosť ísť do konfrontácie

Najväčšou ťažkosťou na Slovensku podľa Baráneka je "debilizácia," ktorá, ako hovorí pramení z dvoch základných otázok.

"Prečo a ako. Pretože my sa pýtame iba „ako,“ ale nepýtame sa „prečo“?

Baránek tvrdí, že debilizujeme digitálnymi technológiami. "Lebo nie cesta je cieľ, ale iba tá konkrétna informácia, na ktorú netreba vynakladať energie. Príroda zistila, že chceme jednoduché riešenia, spoločnosť sa myšlienkovo splošťuje. Zleniveli sme a bezbreho veríme tomu, čo nám médiá naservírujú," hovorí.

Neovplyvňujú nás komunisti, ale ovplyvňujú nás médiá, ktorým posielajú peniaze

„Ako môžete veriť médiám, ktorým štát dá napríklad milión eur, na reklamu na očkovanie proti Covidu?“ Pýta sa Baránek.

Baránek zazlieva aroganciu k hlúposti. Zazlievajú tým, ktorí sú schopní presadzovať ten svoj povrchný názor arogantne, ako pravdu.

"A to je to hrozné, čo nám ten Covid ukázal. Máme novinárov, ktorí ledva vyšli z filozofickej fakulty a robia arbitrov. Novinárka, ktorá má 29 rokov si dovolí povedať o lekároch, že šíria hoax. A tí ľudia, sediaci večer pre televízii, prikyvujú hlavou a to je tá kriminálna činnosť médií," hovorí.

V rozhovore spomína aj korporátny fašizmus, ktorý je podľa neho najväčšie riziko pre spoločnosť.

"Presné definície neexistujú. Ale to, čoho sme boli svedkami za Covidu sa inak nazvať nedá," konštatuje v závere rozhovoru, ktorý bol zverejnený na kanály YouTube.

___________

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik