Eduard Chmelár, politológ a historik reaguje na informáciu, že Krajský súd v Bratislave v plnom rozsahu potvrdil, že poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) protiprávne zasahuje do práv prezidentky Zuzany Čaputovej. Chmelár tvrdí, že ide o zvláštny a veľmi znepokojujúci zásah do slobody prejavu a je presvedčený, že je v rozpore s európskou judikatúrou.
„Blaha je povinný sa zdržať ďalších verbálnych útokov a šírenia nepravdivých informácií. Proti tomuto rozhodnutiu už nie je možné podať odvolani,“ informovala TASR.
„Rozhodnutie krajského súdu, že Ľuboš Blaha sa musí zdržať tvrdení, že Zuzana Čaputová je vlastizradkyňa, americká agentka alebo že je ovládaná Spojenými štátmi,“ píše a komentuje na sociálnej sieti politológ Eduard Heger.
Chmelár tvrdí, že predstavuje zvláštny a veľmi znepokojujúci zásah do slobody prejavu. Je presvedčený, že je v rozpore s európskou judikatúrou, aj keď sa na ňu prezidentka vo svojom statuse zavádzajúco odvoláva.
„Podľa viacerých nálezov Európskeho súdu pre ľudské práva musí politik nielenže zniesť vyššiu mieru kritiky ako bežní občania, ale čo je v tomto prípade obzvlášť dôležité, pri posudzovaní výroku sa musí rozlišovať medzi skutkovým tvrdením (na ktoré sa vzťahuje ochrana osobnosti) a hodnotiacim úsudkom (na ktorý sa vzťahuje sloboda prejavu),“ vysvetľuje Chmelár.
„Zdôrazňujem, že na tomto mieste hovoríme výlučne o Blahových statusoch (ktoré boli predmetom súdneho sporu), nie o nechutných výkrikoch na mítingu v Nitre, ktoré sa Smeru-SD vymkli spod kontroly,“ píše Eduard Chmelár.
SMER - SD by sa mala obrátiť na ESĽP do Štrasburgu
„Nečudoval by som sa preto, keby sa smerácki právnici obrátili v tejto veci na ESĽP do Štrasburgu, lebo toto rozhodnutie je nanajvýš sporné,“ dodáva a v dvoch bodoch vysvetľuje, prečo by to tak malo byť.
1. Jednak preto, lebo do rozsahu slobody prejavu patria podľa liberálnej definície Johna Stuarta Milla aj názory, ktoré sa nás dotýkajú, šokujú alebo iným spôsobom znepokojujú.
2. A jednak preto, lebo hranica medzi skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom je v právnej praxi kontinentálnej Európy veľmi tenká (v USA a vo Veľkej Británii by takéto rozhodnutia súdov obmedzujúce slobodu prejavu nikdy neprešli).
Otázku podľa Chmelára vyvoláva posudzovanie iných výrokov vo vzťahu k opozícii
„Ak by sme tento rozsudok mali brať ako precedens, potom by malo ustať aj nadávanie do ruských agentov, kremeľských bratov, putinofilov a čojaviemčohoešte zo strany vládnych politikov i novinárov. Možno je najvyšší čas túto filozofiu otestovať v súdnej praxi,“ vysvetľuje.
Prístup Zuzany Čaputovej je podľa Eduarda Chmelára obzvlášť odporný
Zuzana Čaputová sa podľa Chmelára až bolestínsky zaoberá sama sebou, no nikdy, naozaj nikdy sa verejne nezastala ľudí, ktorí sa stali obeťami mediálneho lynču.
„Falošne vyzýva na boj proti nenávisti, ale myslí tým výlučne nenávisť voči nej samej, lebo ešte nikdy, naozaj nikdy verejne neodsúdila šírenie nenávisti voči jej oponentom. A to ani vtedy, keď sa takto správal jej poradca Ivan Mikloš,“ vysvetľuje Chmelár.
„Ak teda osoba, ktorá má politickú moc, spoločenský vplyv, početnú ochranku 24/7 a v neposlednom rade silnú až nekritickú podporu médií hlavného prúdu presadzuje represie voči svojim kritikom, nemá to nič spoločné s demokratickými právami, je to pretláčanie princípu, ktorý táto spoločnosť odmietla pred dvadsiatimi rokmi - totiž, keď zrušila trestný čin urážky hlavy štátu ako monarchistický prežitok,“ myslí si.
„Ak hlava štátu nechráni pred mediálnym lynčom občanov, ale zabezpečuje si iba silnejšiu ochranu seba samej, je to veľmi nebezpečný trend, ktorý neprispeje k vyššej politickej kultúre, ako to tvrdí Zuzana Čaputová, ale len k okliešťovaniu slobody prejavu,“ tvrdí Chmelár.
Čaputovej tvrdenie je podľa Chmelára demagógia, ak nie zrovna lož
„Napokon, keď sa v závere tohto statusu nepriamo vyhráža, že dúfa, že to poslúži aj proti iným, môžem jej na to odpovedať jediné: Aj ja som presvedčený, že Zuzana Čaputová slúži záujmom USA. Aj ja si myslím, že na toto bola do tejto funkcie pomocou veľkých peňazí dosadená. A všetci viete, že si to viem racionálne vyargumentovať. A to napriek tomu, že Čaputovej tvrdenie, že do oblasti slobody prejavu spadá len vecná a racionálna argumentácia, je nebezpečná demagógia, ak nechcem povedať, že vyslovená lož, ktorú vyvracajú všetky filozofické a právne koncepcie tohto pojmu,“ konštatuje v závere príspevku Eduard Chmelár.
_____________
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik