Mapa globálnej účasti na sankciách proti Rusku naznačuje, že nové nezúčastnené hnutie môže byť na vzostupe, konštatuje vo svojom komentári pre Guardian politický ekonóm a generálny koordinátor Progressive International David Adler.
Odkaz valného zhromaždenia je hlasný a jasný
Dňa 2. marca, keď počet ukrajinských utečencov utekajúcich pred brutálnou inváziou Ruska dosiahol 1 milión, Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov zvolala mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia. Tam 193 krajín posúdilo rezolúciu o „agresii Ruska proti Ukrajine“ a prevažnou väčšinou hlasovalo za jej schválenie: 141 hlasov za, 35 sa zdržalo a len päť hlasovalo proti. Dokonca aj niektorí z najbližších spojencov Ruska na kontinente – napríklad Srbsko alebo Maďarsko – hlasovali za odsúdenie invázie. „Odkaz valného zhromaždenia je hlasný a jasný,“ povedal generálny tajomník OSN António Guterres.
Čo je to vlastne za správu?
V posledných dňoch mnohí komentátori poukázali na globálnu mapu rezolúcie OSN, aby demonštrovali jednotu západu a sveta pri preberaní Putinovej vlády. Aby sme však pochopili geopolitické dôsledky ruskej invázie, musíme sa pozrieť za hranice diplomatického divadla valného zhromaždenia a preskúmať, ako sú tieto národy skutočne zapojené do vojny v tejto fáze rýchlej eskalácie. A aby sme to dosiahli, mali by sme začať s úplne odlišnou mapou sveta – mapou globálnej účasti na sankciách uvalených proti Rusku Spojenými štátmi a ich spojencami.
Kontrast medzi týmito mapami nemôže byť výraznejší
USA, Spojené kráľovstvo, Kanada, Južná Kórea, Švajčiarsko, Japonsko, Austrália, Nový Zéland, Taiwan, Singapur, EÚ: mimo tejto opevnenej koalície sa len veľmi málo krajín rozhodlo zúčastniť sa hospodárskej vojny proti Putinovej vláde. Naopak, mnohé z najväčších krajín sveta – vrátane Číny, Indie, Brazílie, Bangladéša, Pakistanu, Indonézie a dokonca aj Turecka, ktorý je spojencom NATO – sa odmietli pripojiť. „Nebudeme slepo nasledovať kroky inej krajiny,“ povedal na nedávnej tlačovej konferencii predstaviteľ indonézskeho ministerstva zahraničných vecí.
Latinská Amerika bola rovnako vytrvalá vo svojej neutralite. „Nemyslíme si, že sa nás táto vojna týka,“ povedal mexický prezident Andrés Manuel López Obrador. "Nepristúpime k žiadnej ekonomickej represálii, pretože chceme mať dobré vzťahy so všetkými vládami."
Argentína možno hlasovala za odsúdenie ruských krokov v OSN, ale jej minister zahraničných vecí Santiago Cafiero bol neústupný pokiaľ ide o neúčasť jeho krajiny na presadzovaní nových sankcií: „Argentína si nemyslí, že sú mechanizmom na vytváranie mieru a harmónie, alebo vytvorte úprimnú dialógovú tabuľku, ktorá bude slúžiť na záchranu životov.“
Afrika - zrkadlový obraz latinskej Ameriky
Podobný názor ako v Latinskej Amerike sa prejavil aj v Afrike. „Päť storočí sme boli pešiakmi v rukách bojujúcich európskych štátov, odhodlaných plieniť Afriku o jej ľudské a prírodné zdroje,“ hovorí Pierre Sané, prezident Imagine Africa Institute a bývalý generálny tajomník Amnesty International. Sané hovorí, že veľvyslanectvo na Ukrajine verbuje „dobrovoľných“ žoldnierov z krajín ako Senegal a Pobrežie Slonoviny, aby bojovali vo vojne. "Ak by táto vojna na Ukrajine eskalovala, hovoríme a hovoríme to nahlas: neprivádzajte to k našim brehom."
Uprostred brutálneho postupu ruskej armády na Ukrajinu sa množstvo listov, článkov a komentárov na Twitteri obrátilo na „západnú ľavicu“ pre jej zjavnú neochotu postaviť sa Putinovej vláde. Invázia na Ukrajinu bola opísaná ako „test“ na vykorenenie „pseudoľavičiarov“, ktorí nereagujú silou a presvedčením podporiť Západ v jeho snahe izolovať, podkopať a nakoniec zvrhnúť Putina na obranu ukrajinskej veci.
Sever verzus juh
Mapa sankcií však naznačuje, že skutočná trhlina nie je medzi ľavicou a pravicou, dokonca ani medzi východom a západom. Naopak, mapa odhaľuje priepasť medzi severom a juhom, medzi národmi, ktoré nazývame rozvinuté, a tými, ktoré nazývame rozvojovými. A odhalením tohto tektonického posunu nám mapa môže povedať niečo dôležité o geopolitike v nadchádzajúcom veku multipolarity.
Nadchádzajúca studená vojna
Rýchly vzostup Číny a reakcia USA, ktorú vyvolal, podnietili mnohých komentátorov predpovedať nadchádzajúcu studenú vojnu. Málokto čakal, že to Vladimír Putin odpáli tak náhle. „Putinova invázia na Ukrajinu ukončila 30-ročnú dovolenku Američanov od histórie,“ píše bývalý riaditeľ CIA Robert Gates pre Washington Post.
Okamžité vysťahovanie ruských predstaviteľov a ruskej kultúry z inštitúcií na západe naznačuje, že dlhý spánok studenej vojny sa skutočne môže skončiť: „Putinova vojna poskytla studenú sprchu potrebnú na prebudenie demokratických vlád do reality nového sveta.“
Dobrou správou pre Gatesa je, že Bidenova administratíva už našla základy studenej vojny. Jeho vlajková loď Summit pre demokraciu sa snaží zjednotiť „národy slobodného sveta“ – čo je pozoruhodná pocta ére protisovietskej mobilizácie – a zároveň izolovať autokracie ako Rusko a Čína.
Teda s bežnými výnimkami: ropa zo Saudskej Arábie napríklad poskytuje národu voľný priechod do „slobodného sveta“, ako to dokazuje nedávna delegácia vyslaná Bidenovou administratívou, aby zabezpečila podporu kráľovstva na udržanie toku ropy cez vojnové úsilie na Ukrajine.
Skončili sa 30-ročné prázdniny
Vo veku unipolarity – počas dlhých 30-ročných prázdnin, ktoré nasledovali po páde Sovietskeho zväzu – dostali národy sveta pomerne jednoduchú voľbu: stáť na strane Spojených štátov, alebo zostať sami. Niektoré národy sa snažili spojiť v kolektívnych aktoch odporu voči tejto hegemonickej sile. Dôsledky však boli takmer nevyhnutné: invázie, prevraty a rozsiahle sankcie s cieľom izolovať ich ekonomiky od celého sveta.
Ako však nové mocnosti vytvárajú nové póly, možnosti dostupné pre susedné štáty USA už nie sú obmedzené na dodržiavanie a odpor. Objavuje sa tretia možnosť: neutralita. „Neutralita neznamená ľahostajnosť,“ hovorí Pierre Sané. „Neutralita znamená neustále vyzývanie na rešpektovanie medzinárodného práva; neutralita znamená, že naše srdcia stále smerujú k obetiam vojenských invázií a svojvoľných sankcií, ktoré neboli nikdy uvalené na krajiny NATO.
Neutralita či nezúčastnenosť?
V prvej studenej vojne mala neutralita názov: nezúčastnenosť. Keď sa Spojené štáty na oblohe nad Kóreou stretli s Čínou a Sovietskym zväzom, Jawaharlal Nehru a Josip Broz Tito sa odmietli postaviť na stranu. „Ľudia Juhoslávie nemôžu akceptovať postulát, že ľudstvo má dnes len jednu voľbu – voľbu medzi nadvládou jedného alebo druhého bloku,“ povedal juhoslovanský minister zahraničných vecí Edvard Kardelj v OSN v roku 1950. „Veríme, že existuje iná cesta." O päť rokov neskôr sa zrodilo Hnutie nezúčastnených krajín, ktoré zjednotilo viac ako 100 národov po celom svete na princípoch nezasahovania a mierového spolunažívania.
Dnes sú národy na celom svete opäť povolané postaviť sa na jednu stranu – medzi Rusko a Západ a čoskoro aj medzi Západ a Čínu. Ako však dosvedčuje mapa sankcií, krížový tlak medzi týmito veľmocami môže opäť vyvolať hnutie za nezhodu, vyžadujúce univerzálnejšie uplatňovanie medzinárodného práva proti požiadavkám na jednostrannú výnimku.
Toto neutrálne stanovisko bude mať nepochybne dôsledky. Nezúčastnené štáty boli v prvej studenej vojne často obeťami agresie, invázie a ekonomického embarga. Rovnaké riziká pre neutralitu sú viditeľné aj dnes. Litva nedávno zrušila zásielku vakcín Covid do Bangladéša za to, že odmietli odsúdiť Rusko na pôde OSN. Spojené štáty už schválili zákon o boji proti nepriateľom Ameriky prostredníctvom sankcií (Caatsa), ktorý dáva povolenie trestať krajiny sankciami za obchodovanie s druhou stranou.
Nové storočie vojny
Ale ako sa veľmoci pripravujú na nové storočie vojny, volanie po nezúčastnenosti bude len silnejšie. Našou úlohou je chápať toto volanie teraz, ako to vtedy chápali Tito a Nehru: nie ako „neutralizmus“ alebo „pasivitu, ako sa niekedy tvrdí“. Ako napísali v spoločnom vyhlásení z roku 1954: „Predstavuje pozitívnu, aktívnu a konštruktívnu politiku, ktorej cieľom je kolektívny mier ako základ kolektívnej bezpečnosti.
Poznámka: Článok pochádza z oficiálneho legálneho zdroja a nevyjadruje stanovisko redakcie HD.
Nájdete nás naďalej aj a najmä tu: https://t.me/hlavnydennik