ODPOJENÍM OD RUSKÉHO PLYNU A ROPY NEPOMÔŽEME UKRAJINE, ALE ZÁPADNÝM KONCERNOM A SPÁCHAME EKONOMICKÚ SAMOVRAŽDU - zdôrazňuje nielen veľkými písmenami na sociálnej sieti publicista Eduard Chmelár.

Text je natoľko kompaktný, že redakcia HD ho uverejňuje bez redakčného zásahu.

Keď počúvam šialené

– áno, doslova ŠIALENÉ – nápady slovenských vládnych politikov v poslednom období, kladiem si otázku, komu slúžia. V prvom rade si vyjasnime jednu vec. Predstavitelia vládnej moci, ale aj niektorí analytici dnes často opakujú, že sme vo vojne. Oni by to možno chceli, ale je dôležité vysvetliť, že MY NIE SME VO VOJNE. Podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu: „Vojnu vypovie prezident na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky len za podmienky, že Slovenská republika je napadnutá cudzou mocou, ktorá jej vypovedala vojnu alebo ktorá bez vypovedania vojny narušila jej bezpečnosť, alebo za podmienky, že vypovedaním vojny Slovenská republika plní záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti alebo z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu.“ Žiadne takéto podmienky naplnené neboli. 

Niektorí politici

na čele so Zuzanou Čaputovou sa však tvária, akoby sme v tej vojne boli a našou povinnosťou je zapojiť sa do nej dodávkami zbraní. Nechcem tu podrobnejšie rozvíjať tézu podporenú skúsenosťami zo všetkých vojnových konfliktov posledných desaťročí, že tam, kde sa hromadia zbraňové systémy, neprichádza k vyriešeniu konfliktu, ale k jeho neraz umelému a účelovému predlžovaniu. Poznámku prezidentky, že či im máme posielať hygienické vreckovky, považujem za nemiestnu a nesmierne cynickú. Nie, máte sa postarať o trpiacich ľudí, a nie si s nimi robiť selfíčka. Hlboko sa skláňam pred všetkými dobrovoľníkmi, samosprávami i cirkvami, ktoré pomáhajú utečencom, ako vládzu. Ale štát tu zlyhal na celej čiare. Uvedomte si, že ste hodili na plecia samospráv úlohy, na ktoré nie sú vybavené a ktoré im zákon nedovoľuje. Pomáhať ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou, je úloha štátu. Obce a mestá nemôžu míňať svoje zdroje na to, čo má urobiť štát.

Zasa sa opakuje tá istá situácia ako počas koronakrízy

Namiesto týchto úloh, ktoré vyplývajú výkonnej moci štátu z jej kompetencií, sa prezidentka a vláda zaoberajú tým, ako vyviesť do konfliktnej oblasti zbrane a minister financií Igor Matovič má toľko drzosti, že odkazuje Slovákom, že peniaze, ktoré mali ísť na valorizáciu dôchodkov či preplácanie vyšších cien energií a ktoré dlhodobo meškajú, jednoducho nedostanú, lebo im ich vraj ukradol Putin! To je tak bezcharakterné a zvrátené zneužívanie tragédie na Ukrajine, až sa tomu ťažko verí, že toto povedal člen vlády – po univerzálnej výhovorke „lebo Fico“ tu máme výhovorku „lebo Putin“.

Rovnako si kladiem otázku,

o čo ide tým, ktorí navrhujú okamžité odpojenie od ruského plynu a ropy. Keď počúvam niektorých politikov, s akým zanietením presadzujú, že Rusov musia sankcie „veľmi, veľmi bolieť“, pripadám si ako v nejakom sado-masochistickom salóne, inak takéto vyjadrenia nedávajú zmysel. Ten, kto pozná ruskú mentalitu a dejiny, predsa musí vedieť, že Rusov nedonútite nátlakom k nijakým zmenám. Áno, ich ekonomika sa prepadne, ale zároveň zmenia jej štruktúru, upevnia autoritatívny režim a vydržia to. Podobne ako sankcie voči Iraku v deväťdesiatych rokoch spôsobili hladomor a smrť státisícov detí, ale Saddámovi Husajnovi nijako neublížili. Má byť vari toto cieľom? Ublížiť obyčajným ľuďom a posilniť moc diktátora? Keď som počul v sobotu z tribúny výkrik Ivana Mikloša, že musíme pomôcť Ukrajine tým, že okamžite zastavíme nákup ropy a plynu do Európy (čomu vzápätí pritakala aj Zuzana Čaputová), neveril som vlastným ušiam a rozmýšľal som, komu slúžia títo ľudia. Musia predsa vedieť, že tento šialený nápad môže pomôcť iba bohatým ropným spoločnostiam zvyšovať svoje astronomické výnosy – nie Ukrajincom a už vôbec nie slovenským občanom, na ktorých v poslednej dobe naši politici zabúdajú, že majú slúžiť v prvom rade im.

Uvažujte:

viete, aký je aktuálny ročný cenový nárast zemného plynu? Dych vyrážajúcich 904 percent!!! Áno, dobre vidíte, tu je zdroj, kde môžete sledovať pohyby cien surovín: https://tradingeconomics.com/commodities Ropa? 87 percent. A čo si myslíte, kto na tom bohatne? Americký senátor Bernie Sanders zverejnil výnosy ropných spoločností od minulého roka: Chevron – nárast o 84 %, Exxon – nárast o 57 %, Shell – nárast o 49 %. Tieto koncerny zneužívajú vojnu na Ukrajine na to, aby dosahovali obrovské zisky zvyšovaním cien plynu. Pre slovenskú ekonomiku by boli straty z takéhoto šialeného rozhodnutia závratné: nielen preto, lebo alternatívy sú mnohonásobne drahšie, nielen preto, lebo by sme prišli o zisky z tranzitu, ale aj preto, lebo plynárenské spoločnosti v EÚ majú s Ruskom dlhodobé zmluvy, ktoré vypršia po roku 2030 a obsahujú klauzulu, ktorá ich núti platiť aj za zazmluvnený, ale neodobraný plyn.
Položte si otázku, prečo sa odrazu vynoril na scéne Ivan Mikloš, ktorý už raz okradol tento štát, keď ako vicepremiér pre ekonomiku rozpredal plynárne a elektrárne pod ideologickou zámienkou, že „štát je zlý vlastník“ a pod falošnou zásterkou „privatizácie“ do rúk štátnych podnikov iných krajín, a to hlboko pod cenu (čo je podľa mňa zločin, za ktorý mal byť súdený). Ten Ivan Mikloš, ktorý naordinoval Porošenkovej vláde také ekonomické reformy, ktoré štát prakticky zruinovali a svoj neúspech zvalil na korupciu.

Je tento národ naozaj taký sprostý,

že jeho historická pamäť prakticky neexistuje a tomuto politikovi zdiskreditovanom nekalou privatizáciou a podporou vojny v Iraku opäť zožerie, že ponúka extrémistické nápady, ktoré nikdy neboli v prospech verejnosti, ale v prospech najužšej vrstvy najbohatších ľudí? Dajte si to do súvislosti so včerajším vyjadrením šéfa americkej diplomacie Antonyho Blinkena, že je nevyhnutné, aby sa Európa zbavila závislosti od ruských energií. Prepáčte, ale pre koho je to nevyhnutné? Pre amerických exportérov plynu? Čo je Američanov do toho? Prečo sa Európska únia necháva takto ponižovať? Necítite tú strašnú hanbu, keď sa jedna z jej predstaviteliek, estónska premiérka Kaja Kallasová, po takýchto slovách ešte poďakuje Spojeným štátom za „budovanie jednoty“?? Uff... A to, prosím, nie je nejaké chvíľkové pozabudnutie sa, to je dlhodobá súčasť postoja USA k Európe. Niečo podobné sa stalo 7. februára, keď americký prezident Joe Biden na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom povedal, že ak Rusi napadnú Ukrajinu, „sľubujem vám, že Nord Stream 2 zatvoríme“.

Nikomu neprišlo zvláštne,

že Scholz na to vôbec nezareagoval? Necítil sa trápne, že americký prezident oznamuje, že zlikviduje nemecko-ruský projekt? Potom si treba položiť otázku, či je Európa protektorátom USA, ako sa o tom svojho času vyjadril Henry Kissinger. Pre tento prípad je však dôležité vedieť, že Nemecko napokon odmietlo okamžité odpojenie od ruského plynu. A že teda naši vládni politici, ktorí to navrhujú, nesledujú ani slovenské, ani európske, ale americké záujmy. Nie je náhoda, že práve tí, ktorí konajú na pokyn ambasády USA, sa pokúšajú odviesť od seba pozornosť škandalizáciou svojich kritikov.

Pre Zuzanu Čaputovú je to o to trápnejšie,

že práve ona, ktorá tak úzkostlivo dbala na svoj ekologický imidž okázalými, ale kozmetickými úpravami života v Prezidentskom paláci, odrazu podporuje nákup environmentálne devastačného skvapalneného a bridlicového plynu z USA s brutálnou uhlíkovou stopou a mnohonásobne drahšieho ako je spoľahlivo dodávaný plyn z Ruska. Prechod na bridlicový a skvapalnený plyn celkom určite znemožní dosiahnutie cieľov v oblasti ochrany klímy. Technológia ťažby bridlicového plynu prináša vážne ohrozenie kvality pôdy a podzemných vôd. Aj samotná preprava skvapalneného plynu vyznačujúca sa obrovskou spotrebou pohonných hmôt pre tankery a kamióny výrazne zaťažuje životné prostredie (jeden tanker spotrebuje až 57 ton paliva za deň!).

Podpredseda Progresívneho Slovenska a „zelený“ europoslanec

Martin Hojsik preukazuje buď neuveriteľnú mieru naivity alebo vedome zavádza, keď v článku pre Denník N tvrdí, že výpadok z ruských zdrojov plynu a ropy dokážeme nahradiť zelenými energiami. Snáď niekedy v ďalekej budúcnosti, ale okamžite je to absolútne nemožné. Tomu rozumie každý, kto si vie spočítať dva a dva. Progresívci proste klamú a pripravujú cestu pre  ekologicky a sociálne devastačný americký plyn. O nič iné sa tu nehrá. Už pri ohlásenom 100 miliardovom zvýšení vojenského rozpočtu Nemecka muselo byť jasné, že financovanie klimatických cieľov je ohrozené.

Dobrovoľná ekonomická samovražda

v podobe odpojenia od ruského plynu ich spoľahlivo zabije. Ak Zuzana Čaputová podporuje toto svinstvo, môže si v prezidentskej záhrade chovať včeličky, triediť odpad a šetriť papier koľko chce - škody, ktoré napácha takýmto rozhodnutím, vyraďujú jej konanie z environmentálneho správania na niekoľko životov.

Redakcia HD uverejnila prebratý autorský text Eduarda Chmelára bez úpravy a redakčného zásahu.

Poznámka: Článok pochádza z oficiálneho legálneho zdroja a nevyjadruje stanovisko redakcie HD.

Nájdete nás naďalej aj a najmä tu: https://t.me/hlavnydennik