Ako dlho ešte potrvá, kým si Putinovi generáli začnú myslieť, že jediným východiskom z tohto "bordelu" je zbaviť sa človeka, ktorý ho vytvoril? Takúto otázku kladie profesor Mark Galeotti, Putinov životopisec, čestný profesor na University College London School, odborník slovanských a východoeurópskych štúdií a autor knihy We Need To Talk About Putin (Musíme hovoriť o Putinovi, pozn. red.), vo svojom komentári pre Daily Mail.

Napriek jeho bombastickej rétorike je na tvári Vladimira Putina vidieť napätie. Jeho sen o bleskovej vojne – Kyjev padne do dvoch dní a zvyšok Ukrajiny do dvoch týždňov – sa stal nočnou morou.

Dôkazy sú všade: masívny konvoj uviaznutý v bahne, dymiace vraky lietadiel zostrelených ukrajinskými silami a ruské delostrelectvo sa uchyľuje k ostreľovaniu obytných blokov a nemocníc.

Medzitým sa útočníci dokonca pustili do kladenia nášľapných mín v humanitárnych koridoroch a strieľania utekajúcich rodín – sú to vystrašení a demoralizovaní vojaci, ktorí sa nedokážu presadiť na bojisku, ktorí páchajú takéto zločiny.

Včera prišlo ďalšie, ešte výraznejšie znamenie, že Putin je otrasený

Rusko prekvapivo oznámilo, že svoj nápor „o chvíľu“ zastaví, ak Ukrajina bude súhlasiť s množstvom mimoriadnych požiadaviek.

Musí zastaviť vojenské akcie, zmeniť svoju ústavu tak, aby zakotvila neutralitu, uznať Krym ako ruské územie a uznať regióny Doneck a Lugansk ako nezávislé územia.

Čo je teda za týmto náhlym obratom? 

Pred dvoma týždňami by sa Putin posmieval predstave, že by mohol ponúknuť olivovú ratolesť – aj keď hnilú – len desať dní po vyslaní vojakov na Ukrajinu. 

Prečo to teda ponúka až teraz? Je to preto, že sa obáva, že jeho ozbrojené sily nie sú schopné úspešne dokončiť svoju misiu?

Na prvý pohľad sa to zdá nepravdepodobné. Výdavky Ukrajiny na obranu predstavujú jednu desatinu výdavkov Ruska. Armáda útočníkov má 280 000 vojakov v porovnaní s ukrajinskou kapacitou 170 000 vojakov. 

Ale vojna nie je len hra s číslami

Ukrajinskí vojaci sú dobre vycvičení a vysoko motivovaní brániť svoju krajinu pod vedením svojho charizmatického prezidenta Volodymyra Zelenského.

Mnohí majú bojové skúsenosti získané z bojov proti ruským jednotkám v Donecku a Lugansku v roku 2014 a sú podporovaní 100 000 záložníkmi a silami územnej obrany, ktoré zahŕňajú najmenej 100 000 veteránov a stále sa zvyšujúci počet civilných dobrovoľníkov. 

Naproti tomu 40 percent ruských vojakov sú branci, z ktorých mnohí majú chabý výcvik. A hoci má Putin výhodu vo vojenskej výzbroji, nie vždy víťazí nadštandardná palebná sila, ako sme videli vo Vietname a Afganistane.  

To, čo sa vo vojnách skutočne ukazuje ako rozhodujúce, je vôľa zvíťaziť: víťazom je ten, kto vyčerpá druhú stranu, podlomí jej morálku do tej miery, že už nedokáže odolávať.

Väzeň priviazaný k stoličke

Nikto to nevie lepšie ako Putin, bývalý člen KGB, ktorý sa správa ako vyšetrovateľ KGB s väzňom priviazaným k stoličke: zadržiavať jedlo a vodu, odopierať spánok a svetlo, potom mučiť, kým sa nepodvolia.

V prípade Ukrajiny to znamená rozdrviť mestá neúnavným bombardovaním a odrezať životne dôležité zásoby, ktoré potrebujú na prežitie. 

Ukrajina sa však týmto snahám tvrdohlavo bráni. A čím dlhšie to vydrží, tým väčšia je šanca, že zlomí práve Rusko.

Rusko je izolovaná mocnosť

Teraz to považuje za možnosť aj najvyšší britský muž vo vojenských silách. Keď sa náčelníka štábu obrany, admirála Sira Tonyho Radakina, cez víkend spýtali, či je ruské ovládnutie Ukrajiny stále nevyhnutné, jeho odpoveď bola „nie“.

"Rusko trpí, Rusko je izolovaná mocnosť," povedal. „Je menej výkonné, ako pred desiatimi dňami. Niektoré z vedúcich zložiek ruských síl boli zdecimované ukrajinskou odpoveďou.“

Medzitým americký minister zahraničia Antony Blinken odmietol myšlienku, že by Rusko mohlo niekedy úspešne okupovať Ukrajinu a nastoliť bábkový režim: „Štyridsaťpäť miliónov Ukrajincov to odmietne tak či onak.“

A má pravdu. Čím dlhší a brutálnejší bude konflikt, tým tuhší bude ukrajinský odpor. A keďže Západ dodáva zbrane, Ukrajinci by mohli roky viesť partizánsku vojnu, ktorá by demoralizovala ruské jednotky a nakoniec by oslabila ich odhodlanie.

Putin veril, že Západ iba pokrčí precami

Putin predpokladal, že Ukrajina sa zoči-voči jeho invázii rýchlo zrúti a že Západ po nejakých symbolických protestoch nakoniec pokrčí plecami a prijme to rovnako, ako anexiu Krymu v roku 2014. 

Ale na Kryme sa mnohí ľudia identifikujú ako Rusi a vítajú ich. Na Ukrajine je obyvateľstvo hrdo nezávislé a netúži po tom, aby ho zhltol ekonomicky stagnujúci, skorumpovaný starý ruský medveď.

Odpor Ukrajiny ho šokoval

Odvážny odpor Ukrajiny ho šokoval, rovnako ako reakcia západných mocností, ktoré predsa len objavili svoje chrbtové kosti a uvalili sankcie, ktoré vyvolali v Rusku hospodársku krízu, ktorá podkope jeho vojenské úsilie.

Čím dlhšie bude vojna na Ukrajine trvať, tým väčšia bude šanca na ekonomický kolaps doma v Rusku. Ani vojenské zlyhanie, ani ekonomický krach neveštia pre Putina nič dobré.

Pravda sa nedá tajiť navždy

Brutálny zásah Kremľa proti slobode prejavu, ktorý vylučuje akékoľvek skutočné spravodajstvo o vojne v televíznych správach, môže znamenať, že niektorí ľudia sú oklamaní. Pravda sa im však nedá tajiť navždy.

Keď sa čoraz viac ruských brancov vracia domov a hlásia, že Ukrajinci nevítali ruských „osloboditeľov“, ale zúrivo sa postavili proti ich invázii a okupácii, ruská verejná mienka sa obráti proti Putinovi.

Ústne podanie je silnejšie ako ktorýkoľvek iný spravodajský zdroj a vzdoruje cenzúre. Ľudia sa začnú ozývať, že susedov 19-ročný branec sa vrátil domov z ‚cvičenia‘ bez nohy, alebo vôbec. 

Pravdu o Putinovej vojne nebude možné skryť

Môže masírovať štatistiku – tvrdí, že 498 ruských vojakov bolo zabitých, pričom skutočný počet môže byť až 10 000 – ale žiadne množstvo propagandy nemôže zmeniť hroznú situáciu na mieste.

Ako dlho bude trvať, kým sa jeho vojenskí náčelníci začnú pýtať, či jediný spôsob, ako vymaniť seba a svojich mužov z tohto "bordelu", nie je zbaviť sa muža, ktorý ho vytvoril?

Totálne zlyhanie

Rovnako znepokojujúce sú pre neho zvesti o nespokojnosti v rámci FSB, obávanej ruskej špionážnej agentúry a nástupcu neslávne známej KGB. 

Správa, údajne od analytika FSB, ktorá unikla cez víkend, opísala ruskú inváziu na Ukrajinu ako „totálne zlyhanie“ so záverom: „Rusko nemá východisko. Neexistujú žiadne možnosti na možné víťazstvo, iba porážka.“

Bez ohľadu na to, či je správa pravá alebo nie, pocity sú pravdivé. A ak v Putina strácajú dôveru aj ľudia, ktorí bojujú v jeho vojne, aj tí, ktorých úlohou je udržať ho pri moci, má problémy.

Putin, ako som už na týchto stránkach napísal, nie je blázon. Vidí, že sa veci vyvíjajú zle a hľadá plán odchodu, ktorý by mu zachránil tvár. Z tohto dôvodu si myslím, že jeho mierový plán predstavuje skutočnú ponuku.

Prijme to teda Ukrajina? Diabol je v detailoch 

Ak Rusi ponúkajú stiahnutie sa do oblastí na východe, ktoré od roku 2014 ovládajú separatistickí rebeli, môže to byť jedna vec. 

Ale ak chce Putin držať celý región Donecka a Luhanska, je to nemysliteľné. Ľudia tam statočne bojujú, aby odolali Rusom. Nebudú chcieť, aby im vládli.

Ak bude Ukrajina súhlasiť s Putinovými podmienkami, rezignuje na to, že sa nikdy nepridá k ochrannému dáždniku NATO a otvára sa možnosti, že by sa Putin mohol preskupiť a skúsiť to znova o pár rokov.

No nikto by nemohol obviňovať Ukrajinu, ak sa rozhodne prijať ponuku s cieľom zachrániť životy civilistov.

Bola by to však horká pilulka a podľa toho, čo sme sa dozvedeli o Zelenskom a jeho odvážnych občanoch, nebudú ju chcieť prehltnúť.

Putin bude musieť urobiť niečo lepšie, ako len tento pokus vydierať Ukrajinu. A sľubovať krehký mier. Lebo mu aj tak nemožno veriť, že ho dodrží.

Poznámka: Článok pochádza z oficiálneho legálneho zdroja a nevyjadruje stanovisko redakcie HD.

Nájdete nás naďalej aj a najmä tu: https://t.me/hlavnydennik