Christopher S Chivvis

Existujú dve pravdepodobné cesty: pokračujúca eskalácia, potenciálne cez nukleárny prah, alebo trpký mier vnútený porazenej Ukrajine, konštatuje vo svojom komentári pre The Guardian riaditeľ programu Nadácia za medzinárodný mier American Statecraft v Carnegie a americký spravodajský dôstojník pre Európu Christopher S Chivvis.

Vojny začínajú ľahko, no je ťažké ich ukončiť

Vojny niekedy začínajú ľahko, ale princípom stratégie je, že sú vždy nepredvídateľné a je extrémne ťažké ich ukončiť. Putinova vojna na Ukrajine už teraz eskaluje rýchlejšie, ako by si väčšina odborníkov ešte pred týždňom predstavovala. 

Teraz so svojou armádou obkľúčil veľké ukrajinské mestá a hrozí, že ich zrovná so zemou termobarickými zbraňami, kazetovou muníciou a riadenými strelami. To bude terorizovať civilné obyvateľstvo a môže demoralizovať začínajúci ukrajinský odboj. 

Konflikt by mohol eskalovať do iného regiónu, napríklad na Balkán, kde rastú dlhodobé konflikty a kde má Rusko rozsiahlu sieť spravodajských a bezpečnostných služieb. Môže vypnúť svetlá vo veľkom meste USA kybernetickým útokom. Najstrašnejšie je, že zvýšil úroveň pohotovosti ruských jadrových síl a možno uvažuje o zavedení stanného práva.

Medzitým NATO, G7 a množstvo ďalších krajín posunuli číselník ekonomických trestov na bezprecedentnú úroveň. Viaceré európske štáty, ktoré predtým váhali zapojiť sa vojensky do konfliktu, tak teraz urobili - poslali zbrane a financovali ukrajinský odpor. 

Rastúci počet hlasov vo Washingtone volá po agresívnejšom prístupe zo strany Spojených štátov a NATO, tlačia na Biely dom, aby podporil ukrajinské povstanie širokou ponukou zbraní, alebo dokonca vyzývajú, aby NATO zaviedlo bezletovú zónu nad Ukrajinou. 

Len dve možnosti

Uprostred tejto eskalácie môžu odborníci vymyslieť nekonečné množstvo rozvetvených scenárov, ako by to mohlo skončiť. Ale množstvo vojnových hier realizovaných pre vlády USA a spojencov a moja vlastná skúsenosť ako amerického národného spravodajského dôstojníka pre Európu naznačuje, že ak to zredukujeme, existujú v skutočnosti len dve cesty k ukončeniu vojny: jedna, pokračujúca eskalácia, potenciálne cez jadrový prah; druhá je trpký mier uvalený na porazenú Ukrajinu, ktorý bude pre Spojené štáty a mnohých európskych spojencov mimoriadne ťažké prehltnúť.

Vzal si príklad z amerických operácií

Putin svoju operáciu na Ukrajine zámerne koncipuje rovnakým spôsobom, akým Spojené štáty naplánovali svoje vlastné operácie na zmenu režimu v Kosove, Iraku a Líbyi, pričom obviňuje, že Ukrajina porušuje ľudské práva a je teroristickým štátom. Putin do toho ešte vrhá smiešne tvrdenie, že Ukrajina je fašistická. Toto sú priehľadné figové listy, ktoré nie sú ničím iným ako vojnou brutálneho imperializmu.

Súdiac podľa toho, ako sa veci majú teraz, sa zdá nepravdepodobné, že by sa Putin uspokojil s niečím menším ako s úplným podrobením ukrajinskej vlády. Už do tejto vojny totiž príliš veľa investoval. Ak súčasné nerovnomerné tempo ruského vojenského pokroku nedosiahne túto úlohu, najpravdepodobnejšou stratégiou, ako to urobiť, bude obetovať mesto ako Charkov.  Urobiť u neho odstrašujúci príklad a zrovnať ho zo zemou, ako Groznyj alebo Aleppo. Obe tieto mestá Rusko brutálne ovládlo a zničilo v nedávnej minulosti.

A následne by hrozilo vypálenie Kyjeva do tla. Môžu to sprevádzať útoky špeciálnych jednotiek v hlavnom meste s cieľom rozvrátiť civilné obyvateľstvo a zasiať ďalší zmätok a nespokojnosť. V konečnom dôsledku potrebuje prinajmenšom si vynútiť odvolanie prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho vlády.

V tomto prípade Rusko dosadí v Kyjeve bábkovú vládu, ktorá podpíše podmienky kapitulácie vysoko priaznivé pre Rusko. Podmienky budú takmer určite zahŕňať prísľub ukrajinskej neutrality a mohli by ísť ešte ďalej tým, že by Ukrajinu formálne zaviazali do sféry vplyvu Ruska členstvom v ruskej Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti alebo v jej Euroázijskej hospodárskej únii.

Ťažká voľba spojencov

V tejto chvíli budú Spojené štáty a ich spojenci čeliť mimoriadne ťažkej politickej voľbe. Znechutenie z Putinovej vojny výrazne zvýšilo šance, že sa Washington a niektorí jeho spojenci budú snažiť bojovať ďalej, napríklad podporou ukrajinského povstania. To by zhruba odzrkadľovalo stratégiu, ktorú Spojené štáty použili na pomoc francúzskemu odporu proti nacistickému Nemecku. 

Čím efektívnejšia je podpora povstania zo strany NATO, tým viac by bol Kremeľ pravdepodobne ochotný riskovať útoky na bezpečné útočiská na území NATO – s najväčšou pravdepodobnosťou by využíval nepravidelné sily alebo dokonca neslávne známu Wagnerovu skupinu, súkromnú organizáciu, ktorá pôsobí globálne ako kvázi špeciálna sila Kremľa. Tieto operácie by mohli viesť k masívnej eskalácii, ktorá by otvorila dvere oveľa širšej vojne medzi NATO a Ruskom – presne tej vojne, ktorej sa Joe Biden snaží vyhnúť.

Prípadne by povstanie mohlo výrazne oslabiť ruské sily. Ukrajinská povstalecká armáda by mohla spôsobiť veľké škody ruským silám a nahlodať Putinovu pozíciu medzi ruskými elitami, na ktorých podpore závisí jeho moc. Ukrajinské sily by mali veľkú motiváciu, aby bojovali na ruskom území a zaútočili na ruský zadný voj v Bielorusku a samotnom Rusku.

Existujú možné ďalšie cesty k ďalšej eskalácii, ale všetky nakoniec vedú k jadrovému prahu

Množstvo vojnových hier uskutočnených Spojenými štátmi a ich spojencami po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2014 jasne ukazuje, že Putin by pravdepodobne použil jadrovú zbraň, ak by dospel k záveru, že jeho režim je ohrozený. Je ťažké presne vedieť, aký vývoj udalostí by ho vystrašil natoľko, aby prekročil jadrový prah. 

Určite by stačila veľká armáda NATO vstupujúca na ruské územie. Čo ak však udalosti na Ukrajine ochromia jeho moc doma? Skutočne, dosiahnutie zmeny režimu v Rusku nepriamo tým, že Putin prehrá na Ukrajine, sa zdá byť logikou niektorých z tých, ktorí dnes presadzujú eskaláciu.

Prekročenie jadrového prahu by nevyhnutne neznamenalo okamžitú jadrovú výmenu v plnej sile – inými slovami, globálnu termonukleárnu vojnu. Bola by to však mimoriadne nebezpečná, prelomová udalosť vo svetových dejinách.

Jadrový variant, o ktorom sa v posledných dňoch najčastejšie diskutuje, zahŕňa použitie malej jadrovej zbrane (“nestrategickej jadrovej zbrane”) Ruskom proti konkrétnemu vojenskému cieľu na Ukrajine. Takýto útok by mohol mať vojenský účel, ako je zničenie letiska alebo iného vojenského cieľa, ale bol by zameraný hlavne na demonštráciu vôle použiť jadrové zbrane alebo „eskaláciu k deeskalácii“ a vystrašenie Západu, aby ustúpil. 

Možnosťou je jadrový výbuch vo vysokej nadmorskej výške

Niektorí analytici spochybňujú schopnosť Ruska skutočne vykonať takúto operáciu vzhľadom na nedostatok praxe. Bohužiaľ, toto nie je jediná a dokonca ani najpravdepodobnejšia možnosť, ktorú má Kremeľ k dispozícii. 

Na základe vojnových hier, ktoré som spustil po Putinovej invázii v roku 2014, pravdepodobnejšou možnosťou by bol náhly jadrový test alebo jadrový výbuch vo vysokej nadmorskej výške, ktorý poškodí elektrickú sieť nad veľkým ukrajinským mestom alebo dokonca mestom NATO. Predstavte si výbuch, pri ktorom zhasnú svetlá nad Oslo.

Tieto vojnové hry naznačujú, že najlepšou reakciou USA na tento druh útoku by bolo najprv demonštrovať odhodlanie USA s odpoveďou v naturáliách zameranou na cieľ podobnej hodnoty, po ktorom by nasledovali zdržanlivosť a diplomatické snahy o deeskaláciu. 

Vo väčšine hier Rusko stále odpovedá druhým jadrovým útokom, ale v hrách, ktoré dopadnú „dobre“, sa Spojeným štátom a Rusku po ňom darí deeskalovať, aj keď len za okolností, keď majú obe strany jasné politické odchýlky a Komunikačné linky medzi Moskvou a Washingtonom zostanú otvorené. Vo všetkých ostatných hrách je svet v podstate zničený.

Prelomenie jadrového tabu

Dokonca aj v tom lepšom prípade, keď obe strany stiahnu prsty zo spúšte, jadrové tabu bolo prelomené a nachádzame sa v úplne novej ére: dve jadrové superveľmoci použili svoje jadrové zbrane vo vojne. 

Keďže ostatné krajiny zrýchľujú svoje programy jadrových zbraní, samotné dôsledky šírenia jadrových zbraní by boli ďalekosiahle. Samotná skutočnosť, že jadrové tabu bolo prelomené, zvyšuje pravdepodobnosť, že jadrový prah bude znovu prekročený v budúcich konfliktoch, a to nielen medzi Ruskom a Amerikou, ale aj s Čínou, medzi Indiou a Pakistanom, na Blízkom východe alebo inde. 

Dokonca aj pri tomto výsledku, v ktorom je svet „zachránený“, sú na tom Spojené štáty oveľa horšie ako pred vypuknutím vojny na Ukrajine minulý mesiac.

Čo je alternatíva? 

Opäť sú možné nekonečné scenáre a vetvy, ale existuje jeden základný, ktorý pomáha zjednodušiť myslenie. Začína sa snahou vyhnúť sa ďalšej eskalácii už dnes. Bidenova administratíva doteraz rozumne obmedzovala priame zapojenie americkej armády do konfliktu, ale brániť sa proti rastúcemu zboru hlasov presadzujúcich eskaláciu môže byť v najbližších dňoch ťažké, ak ruské sily brutálne zdevastujú ukrajinské mestá. 

Najťažšia výzva však leží o niečo ďalej pri scenári opísanom vyššie: ako reagovať, ak Rusko zavedie na Ukrajine bábkový režim. Tým by sa Spojené štáty dostali do takmer nemožnej pozície, v ktorej by si museli vybrať medzi ďalšou eskaláciou a kompromisom v samotných princípoch, ktoré ich v prvom rade viedli k vojne – právo národa ako Ukrajina byť slobodný a nezávislý od podrobenia cudzou vládou.

V tomto scenári by Bidenova administratíva musela preukázať mimoriadne vedenie a silu, aby udržala svoju koalíciu pohromade a nasmerovala ju k zdržanlivosti. Čelila by extrémne vysokému tlaku zo strany európskych hlavných miest, ukrajinských loby a iných, aby odmietli bábkovú vládu a bojovali ďalej, možno uznaním ukrajinskej exilovej vlády. 

Vyhliadky na vyjednávanie sa zmenšujú

Administratíva už čelí výzvam z jastrabích kútov Washingtonu, aby zabránila akémukoľvek vyjednanému urovnaniu tejto vojny. Emócie budú mať pravdepodobne oveľa väčší vplyv na slobodné demokracie bojujúce za Ukrajinu ako na autokrata sediaceho v Kremli, no zasiahnu obe strany. S ich eskaláciou sa vyhliadky na vyjednávanie ďalej zmenšujú.

Zostali by dvere NATO otvorené Ukrajine ovládanej Ruskom? Pravdepodobne áno. Ale bolo by to podobné ako tvrdenie, že dvere NATO sú otvorené pre Severnú Kóreu alebo Irán. 

Všetky dôsledky, ktoré sú pravdepodobné z tohto konfliktu – rastúce nahromadenie konvenčných síl na hraniciach NATO-Rusko, vyššie výdavky na obranu v Spojených štátoch na úkor domácich programov, koniec snáh o zníženie pozície americkej armády v USA či na Blízkom východe a menej zdrojov na strategickú konkurenciu s Čínou - by boli stále lepším výsledkom ako alternatíva, v ktorej boli použité jadrové zbrane.

Diktát stratégie

Vojny môžu začať rýchlo alebo pomaly, ale je to diktát stratégie, ktorá akonáhle začala, nadobudne vlastnú logiku. Nie je príliš skoro premýšľať o tom, ako túto vojnu ukončiť. 

Šanca, že Putin vyjde strategicky slabý, je reálna. To však neznamená, že USA môžu vyhrať. Budú sa musieť uspokojiť s obrazom, ktorý je oveľa škaredší ako pred vojnou, a čím skôr to Washington prijme, tým lepšie.

Poznámka: Článok pochádza z oficiálneho legálneho zdroja a nevyjadruje stanovisko redakcie HD.

Nájdete nás naďalej aj a najmä tu: https://t.me/hlavnydennik