Vojna na Ukrajine trochu poprehadzovala verejnú mienku! Konštatuje to vo svojom statuse na sociálnej sieti exminister školstva Juraj Draxler.
"Pokiaľ viem, nikto sa zatiaľ ľudí v nejakom spoľahlivom prieskume nepýtal na názor na konflikt. Ale osobne pochybujem, že sa nájde veľa takých, ktorí by sa hlásili k tomu, že bezpodmienečne schvaľujú inváziu, veria len Putinovi, a podobne," napísal Draxler v úvode statusu.
Píše však, že na druhej strane zjavne pomerne veľa ľudí hovorí, že Rusko nie je v konflikte jediným vinníkom, alebo inak ruskej pozícii a Rusku vyjadruje buď sympatie, pochopenie alebo aspoň ruskú stranu nie sú ochotní odsúdiť úplne jednoznačne.
Kto sú títo ľudia? Pýta sa smerák.
1. Pochopenie pre ruské argumenty ohľadom bezpečnostnej situácie krajiny aj vývoja na Ukrajine
2. Všeobecná sympatia k ruskej kultúre (jazyk, filmy, radosti a strasti bežných ruských ľudí a ich podobnosť s našimi, literatúra, hudba...)
3. Nostalgia za Sovietskym zväzom aj socializmom
4. Sympatie k ruskému režimu ako protipólu "skazeného Západu" a jeho politiky.
5. Obdiv k "tvrdým riešeniam" a jednoduchým, ráznym politickým režimom, s jasnou mocenskou pyramídou.
"Potom je tu, samozrejme, osobnosť. Putin pôsobí jednoducho inak, ako popletený Biden, nezdravo excentrický Johnson alebo úradnícky pôsobiaci nemeckí kancelári," píše Draxler.
K tomu sa podľa exministra pripája celý ten komplex pocitov, že na Západe je kopa vecí hlboko v neporiadku, a že Rusko možno má svoje vážne problémy, ale je dobré ho mať ako kultúrnu či politickú protiváhu západných kapitalistických spoločností zviazaných korporátnymi pravidlami a zvnútra sa užierajúcich nekonečnými kultúrnymi vojnami.
"Bez ohľadu na to, či je človeku ten obraz Ruska a ruského režimu sympatický, nesympatický alebo ho pokladá za nezmysel, samotná existencia týchto protichodných pocitov v spoločnosti je minimálne dôvodom na zamyslenie, čo sa vlastne deje," konštatuje Draxler.
"A to je celý problém: aj vo svete, a veľmi vyostrene u nás. Zamyslenie? Nula bodov," upozorňuje.
Podľa Draxlera obraz väčšiny médií a "intelektuálov" je ultra jednoduchý. Máme dva tábory: tí dobrí, moderní, prozápadní a chytrí na jednej strane a proruskí blbci na strane druhej.
"Prečo tak zjednodušene? U mnohých je to čisto narcisistický popud, je príjemné prijať obraz sveta, kde ja som v tom dobrom tábore a, čo je hlavné, mám možnosť, dokonca sa to odo mňa žiada, to veľmi hlasno kričať," píše Draxler.
Druhý popud podľa neho býva komerčný. "Zamýšľať sa nad tým, že ľudia majú rôzne vnútorné popudy, a čo to znamená, je extrémne nevýhodné. Tu treba proste navodiť obraz, že Slovensko má státisíce ľudí, ktorí sú pod vplyvom minimálne desiatok veľmi výkonných agentov. Pracujú na tom, aby nás raz, možno onedlho, obsadilo Rusko," krúti hlavou politológ a vysokoškolský pedagóg.
Draxler si myslí, že je to boj, ktorý treba vyhrať. "A to stojí peniaze: na "novinárčinu", "think tanky", konzultačky. Sem s nimi. A tie peniaze prichádzajú a nie je ich vôbec málo. Vojny vedia byť aj veľmi finančne výhodné. Aj tie informačné," uzavrel Draxler.
Poznámka: Článok pochádza z oficiálneho legálneho zdroja a nevyjadruje stanovisko redakcie HD.
Nájdete nás naďalej aj a najmä tu: https://t.me/hlavnydennik