Kríza na Ukrajine už podnietila EÚ k „minirevolúciám“ vzhľadom na jej zvyčajnú pomalosť pri prijímaní opatrení, konštatuje BBC.
Brusel sa zbavil odvekých tabu, ako je posielanie zbraní do vojnovej krajiny napríklad zo strany Nemecka.
Teraz sa zdá, že sa podarí prelomiť aj tabu tabu, známe ako energetická bezpečnosť. Ruské násilie voči Ukrajine zvyšuje tlak na EÚ, aby zaviedla energetické sankcie. Blok je závislý od Ruska v prípade 40 percent svojho zemného plynu a štvrtiny dovozu ropy.
Aký zmysel majú všetky finančné sankcie EÚ, ak sa vojnová pokladnica Vladimíra Putina dennodenne plní príjmami z ropy a zemného plynu?
USA a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa opierajú o Brusel, aby uvalil sankcie aspoň na dovoz ropy.
Východné krajiny EÚ, ako napríklad Pobaltie, s tým rozhodne súhlasia. Cítia sa obzvlášť vystavené ruskej hrozbe.
Ostatní členovia EÚ, ako napríklad veľké krajiny Nemecko a Taliansko, sa však cítia viac ohrození prudkým rastom cien energií.
Emmanuel Macron sa chystá kandidovať na znovuzvolenie za prezidenta. Aj on je opatrný pri prijímaní opatrení, ktoré by mohli byť nepopulárne medzi vodičmi a ľuďmi, ktorí potrebujú vykurovať svoje domovy.
EÚ sa teda zatiaľ vyhýba téme energetických sankcií. Namiesto toho zopakovala plány na čo najrýchlejšie zbavenie sa energetickej závislosti od Ruska. Hľadá alternatívnych dodávateľov a pracuje na obnoviteľných zdrojoch energie.
Premena tohto želania na realitu si však vyžiada čas – niečo, čo Ukrajina nemá, uzatvára BBC.
(Medzititulky red. HD.)
Poznámka:
Článok pochádza z oficiálneho legálneho zdroja a nevyjadruje stanovisko redakcie HD.
Nájdete nás naďalej aj a najmä tu: https://t.me/hlavnydennik