V súvislosti s vydaným nariadením vlády o tom, že okresný úrad môže nariadiť občanom povinnosť poskytnutia ubytovania odídencom a ozbrojeným silám, je potrebné voči verejnosti jednoznačne komunikovať obsah tohto nariadenia, zamýšľa sa v blogu na portáli Pravda.sk aktívna sudkyňa Krajského súdu Bratislava Dana Jelinková.
Vzhľadom na odborný právnický názor, ako aj závažnosť problematiky, redakcia HD upozorňuje, že text preberá bez zásahu a pripomína, že jeho autorstvo patrí doktorke Jelinkovej v plnom rozsahu.
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát (Ústava SR). Podľa práva Európskej únie medzi zásady právneho štátu patrí
- zásada zákonnosti implikujúca transparentný, zodpovedný, demokratický a pluralistický zákonodarný proces;
- zásada právnej istoty;
- zásada zákazu svojvoľnosti výkonných právomocí;
- zásada účinnej súdnej ochrany zo strany nezávislých a nestranných súdov vrátane prístupu k spravodlivosti, a to aj pokiaľ ide o základné práva;
- zásada oddelenia právomocí; a
- zásada nediskriminácie a rovnosti pred zákonom.
Policajný štát je štát, v ktorom výkonná moc nadobudne dominantné postavenie, opak právneho štátu. Policajný štát sa opiera o políciu a iné represívne zložky, pomocou ktorých si udržiava moc. Obyvatelia policajného štátu majú obmedzenú sociálnu, ekonomickú a politickú slobodu a sú monitorovaní.
Správa Osobitného spravodajcu OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov zo dňa 29. apríla 2019 poukazuje na to, že v časoch vážnych demokratických kríz majú sudcovia, sami alebo v spojení s inými sudcami, nielen právo, ale aj povinnosť vystupovať v prospech obnovenia demokratického poriadku. Správa tiež reflektuje na skutočnosť, že normy, ktoré bežne obmedzujú právo sudcov zúčastňovať sa na politike, nie sú aplikovateľné na ich konanie na obranu právneho štátu.
Princíp zákonnosti, jednej zo zásad právneho štátu, znamená (podľa Benátskej komisie), že bezpečnosť štátu a jeho demokratických inštitúcií a bezpečnosť jeho predstaviteľov a obyvateľstva sú životne dôležitým verejným aj súkromným záujmom, ktoré si zaslúžia ochranu a ktoré môžu viesť k dočasnému odstúpeniu od určitých ľudských práv, ako aj k mimoriadnemu rozdeleniu právomocí. Núdzové právomoci však boli autoritárskymi vládami zneužité, aby si v krajine uchovali moc, umlčali opozíciu a vo všeobecnosti obmedzili ľudské práva. Je preto nevyhnutné stanoviť prísne limity týkajúce sa trvania, okolností a rozsahu týchto právomocí. Bezpečnosť štátu a verejnosti sa dá efektívne zabezpečiť iba v demokracii, ktorá plne rešpektuje právny štát.
Právny štát (podľa Benátskej komisie) pozostáva z niekoľkých aspektov, ktoré majú mimoriadny význam a musia byť zachované integrálnym spôsobom. Týmito prvkami sú zásada zákonnosti, deľba moci, ľudské práva, ako aj ochrana súkromia, volebné právo, sloboda prístupu k politickej moci, demokratická účasť na a dohľad nad verejným rozhodovaním, transparentnosť vlády, sloboda prejavu, združovania a zhromažďovania, práva menšín, ako aj pravidlo väčšiny v politickom rozhodovaní.
Rada by som touto cestou adresovala verejným činiteľom apel na dodržiavanie hodnôt právneho štátu, ako aj apel na transparentnú a slušnú komunikáciu voči občanom Slovenskej republiky. Je potrebné dôsledne odlíšiť konštruktívnu komunikáciu, ktorej obsahom je dôraz na solidaritu a poskytnutie pomoci, od komunikácie, ktorá je spôsobilá deštruovať právny štát, a to napríklad schvaľovaním spáchania trestných činov alebo podnecovaním na ich spáchanie, či zastrašovaním kriminalizáciou občanov Slovenskej republiky v dôsledku nesprávnej aplikácie noriem trestného práva. Takéto praktiky sú praktikami policajného, a nie právneho štátu.
Komunikácia represívnych zložiek štátu s verejnosťou musí vždy prejsť testom zákonnosti a etiky. Samotná skutočnosť, že represívne zložky vystupujú voči občanom z titulu nositeľa verejnej moci s možnosťou použitia prostriedkov trestného práva neoprávňuje reprezentantov represívnych zložiek na také jednanie v mene štátu voči obyvateľom tohto štátu, ktoré je spôsobilé zasiahnuť do dôstojnosti dotknutej osoby. Represívne zložky sú platené z verejných peňazí všetkých obyvateľov tohto štátu a za výkon svojej činnosti sa z tohto titulu zodpovedajú verejnosti. Preto sa musia uchádzať o rešpekt verejnosti, a to spôsobom prezentovania autority, ktorá pomáha a chráni.
V súvislosti s vydaným nariadením vlády o tom, že okresný úrad môže nariadiť občanom povinnosť poskytnutia ubytovania odídencom a ozbrojeným silám, je potrebné voči verejnosti jednoznačne komunikovať obsah tohto nariadenia, ako aj predstaviť systém napadnutia a súdnej kontroly príkazu okresného úradu, ako aj výnimky z tejto povinnosti uloženej okresným úradom.
Informovanosť občanov je prvoradá, a to aj v nadväznosti na obdobie pandémie, vo vzťahu ktorej vláda nevykonala žiadne zhodnotenie efektívnosti prijatých opatrení. Uvedené platí o to viac v situácii, keď výkonná moc nezabezpečila účinnú súdnu kontrolu protipandemických opatrení, tak ako k tomu prišlo v Českej republike.
Na potrebu jednoznačnej a zrozumiteľnej komunikácie zásahov do právneho postavenia občanov som opakovanie verejne upozorňovala aj na začiatku pandémie. Jedná sa o naplnenie princípov právneho štátu, medzi ktoré patrí právna istota a predvídateľnosť práva. Konzistentná v postojoch na túto potrebu poukazujem aj v dnešnej situácii.
Porušenie medzinárodného práva, ktoré je odsúdeniahodné, neospravedlňuje a neznamená rezignovanie na hodnoty právneho štátu vo vnútroštátnom rozmere. Nielen rezignovanie na hodnoty právneho štátu, ale aj rezignovanie na bazálnu slušnosť a dôstojnosť verejných prejavov nositeľov verejnej moci. Negatívne emočné prejavy hlavných predstaviteľov štátu sú spôsobilé evokovať dojem, že negatívne emócie prerástli rácio. Na riadenie štátu a získanie prirodzenej autority (nie vynútenej) je potrebná chladná hlava a odbornosť. Zachovanie ľudských práv a hodnoty dôstojnosti je nevyhnutným predpokladom na fungovanie demokracie. Dodržiavanie princípov právneho štátu je jedinou cestou, ako zabrániť anarchii a občianskej neposlušnosti, v ktorej svojpomoc je viac ako zákon. Takýto stav si nemôže želať žiaden občan a verejný činiteľ SR.
Poznámka: Článok pochádza z oficiálneho legálneho zdroja a nevyjadruje stanovisko redakcie HD.
Nájdete nás naďalej aj a najmä tu: https://t.me/hlavnydennik