V politike som bol v ťažkých časoch a mal som zdatných protivníkov z VPN, KDH či HZDS. A keďže som neprevrátil kabát a rozhodol som sa z KSS urobiť stranu sociálnodemokratického typu, musel som strpieť všetky možné útoky na svoju osobu, píše v svojom komentári pre denník Pravda bývalý politik a diplomat Peter Weiss. 

Zakúsil som nenávisť i útoky na deti. V politickom zápase som sa však vyhýbal dehumanizácii oponentov, útokom na ich výzor či integritu. Aj preto som sa mohol s viacerými z nich podieľať na vzniku a fungovaní dvoch širokých prointegračných koalícií. Držal som sa zásady, že politik nemá na voliča nikdy nadávať, lebo v demokracii je občan a nie politik jeho veličenstvo.

Mocenská arogancia

Preto som po nástupe „vlády slušnosti a zmeny“ upozorňoval na negatívne dosahy jej odmietnutia politického konsenzu aspoň v boji s covidom. Uprednostnila pexeso.

Z trestných konaní sa stal vládny politický marketing. Bol spojený s nadužívaním násilných postupov, úmrtím generála Lučanského vo vyšetrovacej väzbe a ústavným súdom konštatovanými porušeniami ľudských práv a princípov právneho štátu.

Vyvrcholením je škandalózny postup vyšetrovateľov NAKA. Jeho prikrytím vláda definitívne podryla dôveru k obnove spravodlivosti a férovosti, ktorú sľubovala. A spochybnila výdobytok Novembra – ochranu občanov pred mocenskou zvoľou orgánov činných v trestnom konaní v mene dosiahnutia politických cieľov.

Amaterizmus a nekompetentnosť

Rýchly pád dôveryhodnosti v dôsledku amaterizmu a nekompetentnosti, osočovanie sa predstaviteľov vládnej koalície navzájom, šikanovanie obyvateľstva chaotickými a neefektívnymi protiepidemickými opatreniami a katastrofálnych výsledkov v úmrtnosti na vírus sa koalícia rozhodla kompenzovať zradikalizovaním svojej politiky.

Márne som varoval pred uplatňovaním autoritárskeho hesla Márie Kolíkovej „Vláda určuje ľuďom, ako majú žiť, či sa nám to páči alebo nepáči.“ Vláda stavila na otvorenú aroganciu moci.

Nadužívala núdzový stav a obchádzala parlament. Voči občanom protestujúcim proti jej politike nasadila vulgárnu, dehumanizujúcu, dôstojnosť ponižujúcu rétoriku. Na svoju adresu si od premiéra, ministrov a poslancov vypočuli, že sú múdrosráči, dezoláti (najnovšie aj justiční), luza, atď.

Studená občianska vojna

Vládni politici sa vydali cestou hejtovania proti spoluobčanom, odpovedania na kritiku nálepkovaním, diskreditáciou, vyhrážkami trestným stíhaním, ba i postavením opozičného politika k múru.

Spoločnosť tak vohnali do studenej občianskej vojny. Vládni hejteri, ktorí našli zdatných sekundantov v časti opozície, sa preto farizejsky rozhorčujú nad zradikalizovaním spoločnosti.

Referendum – bod zlomu

Preto ak hlava štátu v tejto atmosfére vyzýva na odmietanie nenávisti, odsudzuje ponižovanie oponenta, volá po obnove dialógu a slušnosti, nemala by ignorovať genézu problému. Ten vznikol dávno pred schvaľovaním obrannej dohody s USA.

Bodom zlomu bola jar 2021. Zúfalí ľudia sa bránili pred násilníckou a chaotickou vládnou politikou petíciou za referendum o predčasných voľbách. Napriek núdzovému stavu rýchlo zozbierali 585-tisíc podpisov.

Bola to demokratická prosba prezidentke, aby ich chránila v situácii, keď bola bezprecedentná nerovnosť zbraní medzi vládou a občanmi. Veď tí sa nemohli zhromažďovať ani protestovať.

Prezidentka mala šancu

Prezidentka mala šancu postaviť sa na ich stranu. Mohla povedať, nie som si otázkou istá, ale zastanem sa slabších a budem postupovať ako moji predchodcovia. Radšej však zachraňovala koalíciu OĽaNO a spol., ktorá tak veľmi prispela k chuliganizácii politiky a rozvratu spoločnosti.

Naše „elity“ paušálnym označovaním všetkých nositeľov iných názorov, než sú tie ich, za luzu, iba prehlbujú priekopy. Uzurpovaním si monopolu na správny názor sa opäť napĺňajú slová Jiřího Dienstbiera o pravicovom boľševizme.

Verejnej mienke nevyšla v ústrety ani pri schvaľovaní DCA, keď ju nedala preskúmať ÚS SR. Následne koalícia napriek verejným sľubom odmietla zmenu ústavy, ktorá by umožnila vypísať referendum o predčasných voľbách.

Akoby sa nič nestalo

Po týchto bezohľadných mocenských rozhodnutiach prezidentka od opakovane ponižovaných občanov žiada viesť priateľský dialóg, akoby sa nič nestalo. Bez slovka ospravedlnenia zo strany mocných.

Lenže tak to v politike nefunguje. Najmä ak aj poniektorí signatári prezidentkinej výzvy hejtujú s rovnakou intenzitou ako tí z opozície, ktorých kritizujú. Myslia si však, ten ich liberálno-pravicový hejt je morálne opodstatnený a ušľachtilý.

K rozoštvaniu spoločnosti však významne prispeli aj masívne agresívne útoky od „uvedomelých“ expertov, celebrít a žurnalistov na adresu nezaočkovaných: že ich treba deportovať do rozvojových krajín, a.p. Keby boli mierené na niektorú menšinu, stali by sa predmetom trestného stíhania.

Vláda sa stáva bezpečnostným rizikom

Paušálnym označovaním všetkých nositeľov iných názorov, než sú tie ich, za luzu, naše „elity“ iba prehlbujú priekopy. Uzurpovaním si monopolu na správny názor sa opäť napĺňajú slová Jiřího Dienstbiera o pravicovom boľševizme.

Vláda, ktorá sa rýchlo stala smiešnou, stratila dôstojnosť a jej autorita je v rozklade, sa čoraz viac spolieha na represiu a obmedzovanie slobody slova. S historicky najvyššou nedôveryhodnosťou nie je schopná spájať a mobilizovať občanov v čase celoeurópskej krízy. Naopak, spoločnosť fatálne triešti. Stala sa bezpečnostným rizikom.

Poznámka: Článok pochádza z oficiálneho legálneho zdroja a nevyjadruje stanovisko redakcie HD. 

Nájdete nás naďalej aj a najmä tu: https://t.me/hlavnydennik