Rusi ešte môžu dobyť Ukrajinu. Ukrajinci však v posledných dňoch ukázali, že to nedopustia, píše v svojom komentári pre Guardian Yuval Noah Harari, historik a autor knihy Sapiens: Stručná história ľudstva.
Pri plánovaní invázie na Ukrajinu mohol Putin počítať s mnohými známymi faktami. Vedel, že Rusko vojensky prevyšuje Ukrajinu. Vedel, že NATO nepošle vojakov na pomoc Ukrajine. Vedel, že európska závislosť od ruskej ropy a plynu prinúti krajiny ako Nemecko váhať s uvalením prísnych sankcií. Na základe týchto známych faktov mal v pláne tvrdo a rýchlo zasiahnuť Ukrajinu, dekapitovať jej vládu, nastoliť v Kyjeve bábkový režim a zbaviť sa bezmocného hnevu západných sankcií.
V tomto pláne však bola jedna veľká neznáma. Ako sa Američania naučili v Iraku a Sovieti v Afganistane, je oveľa jednoduchšie dobyť krajinu, ako ju udržať. Putin vedel, že má moc dobyť Ukrajinu. Ale akceptoval by ukrajinský ľud moskovský bábkový režim? Putin vsadil na to, že to urobia. Koniec koncov, ako opakovane vysvetlil každému, kto je ochotný počúvať, Ukrajina nie je skutočný štát a Ukrajinci nie sú skutočným národom. V roku 2014 ľudia na Kryme len ťažko odolávali ruským útočníkom. Prečo by mal byť rok 2022 iný?
S každým ďalším dňom je čoraz jasnejšie, že Putinov hazard zlyháva. Ukrajinský ľud vzdoruje z celého srdca, získava obdiv celého sveta – a vyhráva vojnu. Čaká nás veľa temných dní. Rusi si možno ešte podmania celú Ukrajinu. Ale aby vyhrali vojnu, museli by Rusi držať Ukrajinu a to sa im podarí, len ak im to ukrajinský ľud dovolí. Zdá sa, že je čoraz nepravdepodobnejšie, že sa to stane.
Každý zničený ruský tank a každý zabitý ruský vojak zvyšuje odvahu Ukrajincov vzdorovať. A každý zabitý Ukrajinec prehlbuje nenávisť Ukrajincov. Nenávisť je najškaredšia z emócií. Ale pre utláčané národy je nenávisť skrytým pokladom. Pochovaná hlboko v srdci dokáže udržať odpor po celé generácie.
Na znovuobnovenie ruského impéria potrebuje Putin relatívne nekrvavé víťazstvo, ktoré povedie k mieru bez nenávisti. Tým, že Putin prelieva stále viac ukrajinskej krvi, zabezpečuje, že sa jeho sen nikdy nesplní. Nebude to meno Michaila Gorbačova napísané na úmrtnom liste ruského impéria: bude to Putinovo. Gorbačov nechal Rusov a Ukrajincov cítiť sa ako súrodenci; Putin z nich urobil nepriateľov a zabezpečil, že ukrajinský národ sa bude odteraz vymedzovať proti Rusku.
Národy sú v konečnom dôsledku postavené na príbehoch. Každý ďalší deň pridáva ďalšie príbehy, ktoré budú Ukrajinci rozprávať nielen v temných dňoch, ktoré nás čakajú, ale aj v nasledujúcich desaťročiach a generáciách. Prezident, ktorý odmietol utiecť z hlavného mesta a povedal USA, že potrebuje muníciu, nie odvoz; vojaci z Hadieho ostrova, ktorí povedali ruskej vojnovej lodi, aby sa „vysrala“; civilisti, ktorí sa snažili zastaviť ruské tanky tým, že im sedeli v ceste. To je látka, z ktorej sú postavené národy. Z dlhodobého hľadiska sú tieto príbehy viac ako tanky.
Ruský despota by to mal vedieť rovnako dobre ako ktokoľvek iný. Ako dieťa vyrastal na príbehoch o ruskej statočnosti v obliehaní Leningradu. Teraz vytvára takéto príbehy on sám, ale obsadil sa do úlohy Hitlera.
Príbehy ukrajinskej statočnosti dávajú odhodlanie nielen Ukrajincom, ale celému svetu. Dodávajú odvahu vládam európskych národov, vláde USA a dokonca aj utláčaným občanom Ruska. Ak sa Ukrajinci odvážia zastaviť tank holými rukami, nemecká vláda si môže trúfnuť dodať im nejaké protitankové strely, americká vláda si môže trúfnuť odrezať Rusko od Swiftu a ruskí občania sa môžu odvážiť demonštrovať svoj nesúhlas s touto nezmyselnou vojnou.
Bohužiaľ, táto vojna bude pravdepodobne dlhotrvajúca. Ale najdôležitejšia otázka je už rozhodnutá. Posledné dni celému svetu dokázali, že Ukrajina je skutočný štát, že Ukrajinci sú skutočný národ a že rozhodne nechcú žiť pod novým ruským impériom. Hlavnou otázkou zostáva, ako dlho bude trvať, kým táto správa prenikne cez hrubé múry Kremľa.
Poznámka: Článok pochádza z oficiálneho legálneho zdroja a nevyjadruje stanovisko redakcie HD.