Ak by sa do konfliktu na Ukrajine zapojilo NATO, pre Rusko aj pre celú Európu by bol takýto krok zničujúci, myslí si politológ. Útok Ruska na členský štát NATO by totiž zatiahol do vojny aj štáty z ostatných kútov sveta, a to by už malo charakteristiky svetového konfliktu. Bližšiu analýzu priniesli Parlamentné listy.
Takýto predpoklad priniesol politológ Gabriel Eštok z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Podľa neho Putinov režim k takémuto kroku nepristúpi, pretože o to nemá žiaden záujem: „NATO je stále najväčšou vojenskou silou a pre Rusko by bol takýto krok zničujúci. Potrebné je dodať, že aj pre celú Európu. Z rovnakého dôvodu NATO nevyslalo a nevyšle na Ukrajinu vojská Aliancie.
Ak bude Rusko v agresívnej politike pokračovať, tak to bude do krajín, ktoré nie sú členskými štátmi NATO a nie sú súčasťou kolektívnej obrany.“
Neistá snaha Ukrajiny rokovať
Ukrajina je podľa neho v nezávideniahodnej situácii, keďže ostala v boji s omnoho silnejším súperom osamotená: „Ochota Ukrajincov rokovať o mieri je pri takomto vývoji prirodzená. Na druhej strane, chuť víťazstva pravdepodobne bude vplývať na neochotu Kremľa k takýmto rokovaniam pristúpiť.“
Splnenie požiadavky o neutralite Ukrajiny navyše podľa jeho slov nie je pre ruský režim postačujúce, keďže Putin predložil USA a NATO ešte pred samotnou inváziou svoje požiadavky, kde okrem Ukrajiny bez euroatlantickej budúcnosti hovoril aj o návrate mocenského usporiadania v Európe do roku 1997, čo znamená stiahnutie vojsk NATO aj zo štátov bývalého sovietskeho bloku.
Odpor Rusov proti vojne
„Po úspechoch v invázii na Ukrajine nemá ruský prezident dôvod zo svojich požiadaviek ustupovať a Západ tieto požiadavky nemôže akceptovať. Rovnako ich nemôže akceptovať ani Slovensko a musí vyvinúť všetko politické a diplomatické úsilie, aby o prijatí týchto podmienok západné mocnosti ani neuvažovali, pretože okrem bezpečnostných záruk by sme ako malý štát v strede Európy stratili aj akúkoľvek šancu suverénne rozhodovať o svojom osude,” ozrejmil Lenč.
Zároveň poukázal na fakt, že podpora pre súčasnú inváziu na Ukrajinu je medzi ruským obyvateľstvom omnoho menšia, ako tomu bolo pri anexii Krymu. Putin preto podľa neho potrebuje pred vlastnými občanmi obhájiť straty na životoch, ekonomické dopady a v konečnom dôsledku aj fakt, že útočí na svojho suseda a bratský národ.
Rusko nie je pre Ukrajinu príťažlivé
Eštok tiež vysvetlil, že pre Ukrajinu nie je Rusko už dlhé roky politicky a ekonomicky „príťažlivé“. „Ukrajina je dlhodobo vťahovaná na pomyselnú orbitu EÚ. Pre Ukrajincov je príťažlivý životný štýl a životná úroveň Európanov. Túžia ísť cestou politického usporiadania a práv, aké vidia v členských štátoch EÚ a nie v Bielorusku či Ruskej federácii. Rusko im z tohto pohľadu nemá čo ponúknuť,” povedal politológ.
„Ukrajina je svojím umiestnením strategicky dôležitá. Navyše, ďalší susediaci štát so šancou splniť si svoj ,európsky sen´ by mohol byť ohrozením pre samotný režim Vladimira Putina. Jediný efektívny nástroj, ktorý ostal v Putinových rukách, je teda využitie vojenskej moci,” uzavrel odborník.
Pozor, je tu cenzúra!
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Vždy sme boli radi, ak ste si naše články zdieľali aj na FB. Tam sa ich však vďaka cenzúre a brigádnickym udavačom „závadného obsahu“ zjavuje čoraz menej. My však odmietame tak cenzúru, ako predstavu podľahnúť udavačom, samozvaným, no dočasným majiteľom a strážcom jedinej – ich – prípustnej pravdy.
Na FB zostávame s tým, čo nám „dovolia“, na Telegram prechádzame so všetkými článkami bez cenzúry.
Nájdete nás tu: https://t.me/hlavnydennik
Ďakujeme za vaše nové a pribúdajúce návštevy. Redakcia HD.