Vážení čitatelia, od vypuknutia vojny na Ukrajine sa naša rubrika Názory pestlala dopĺňať. Prednosť sme dali informáciám. Mnohé z nich nesú hrozné posolstvo. Mne je jedno, pod akou vlajkou. Nie je mi však jedno tá samotná hrôza. Iné je kritizovať politiku, ale nemožné je schvaľovať zabíjanie.
Tak, ako som nikdy a verím, že nie som v tom sám, neschvaľoval zabíjanie civilistov na území takzvaných separatistických republík Ukrajiny, tak neschvaľujem zabíjanie civilistov kdekoľvek vo svete. Neschvaľujem ani zabíjanie vojakov, ktorí musia ísť do vojny na príkaz svojho štátneho politického vedenia.
Dnes som spracúval správu o tom, že Medzinárodný Červený kríž sa musí postarať o tisíce pozostatkov tiel na Ukrajine padlých ruských vojakov. Je to hrozné, strašné, aj bez prívlastkov ruský či ukrajinský či mladý či starý.
Nie som sudca a ani sa o to nikdy nebudem snažiť. Nežiadajte preto odo mňa odpoveď na otázku, kto je zlý. Zelenskyj? Putin? Pre mňa je zlá vojna. Je to to najväčšie zlo zo všetkých. Vojna a zabíjanie. A opäť je pre mňa bezpredmetné, či ideologicky vhodnejšie je zabíjanie ruskou zbraňou, alebo ukrajinskou.
Od začiatku vojny medzi Moskvou a Kyjevom, alebo ak chcete, medzi Kyjevom a Moskvou sme sa v našej redakcii Hlavný denník odosobnili od vlastných politických názorov. To sú iba postoje. A ako viete, už Karel Kryl v takmer dodnes zakázanej pesničke Demokracie varoval, že postoje sú nanič. Že človek namiesto postojov má aspoň raz za život stáť. Po našom, novinárskom, sme sa postavili v redakcii Hlavný denník aj k súčasnej vojne.
Sme novinári, našou úlohou je informovať. O tom, čo sa deje. To je prvoradé. Od začiatku vojny Rusko - Ukrajina nás prestali zaujímať viac či menej hlúpe názory provinčných politikov, ako ste si všimli, prestali sme ich publikovať. Ponúkame vám správy renomovaných tlačových agentúr zo sveta, z Ukrajiny, z Moskvy. Ponúkame ich tak, ako ich prijímame. Bez obsahovej úpravy. Ctíme si vaše právo na informácie a predpokladáme, že vy si už názor urobíte.
Možno je to náhoda, ale vy tento náš úsudok a rozhodnutie už tretí deň za sebou odmeňujete zvýšeným čitateľským záujmom. Signalizujú nám to špeciálne agentúrne nástroje na sledovanie návštevnosti a čítanosti médií. Sme vám za to vďační.
Snažíme sa o včasné a korektné informovanie. Preberáme množstvo správ, overujeme si ich, nezverejňujeme pochybné zdroje, úplne sme prestali sledovať názory na sociálnych sieťach. A to všetko v záujme informovať. Dávame absolútnu prioritu i priestor informáciám charitatívneho a humanitárneho charakteru.
Snažíme sa získavať prehľad o práci tých, ktorí si v týchto dňoch zaslúžia najväčší obdiv. Tých, ktorí zabezpečujú príjem ľudí bez domova, bez tepla, bez jedla. Nie je nič dôležitejšie, ako postarať sa o nich. Majú prednosť pred všekými Putinmi i Zelenskými. Aspoň u nás v redakcii. Sme malý redakčný kolektív a rozdelili sme si prácu aj za kolegyňu, ktorá sa v týchto chíľach pod vlajkov UNHCR (Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov) stará na našej východnej hranici o zabezpečenie všetkých potrieb, ktoré sú životne nevyhnutné pre deti utečencov.
Vážení čitatelia, kým sa tento des kúsok od našej východnej hranice neskončí, dovtedy od nás nečakajte nič iné, prosím, ako informácie. My teraz nevedieme žiadnu politickú či názorovú vojnu. Tu sme jednostranne vyhlásili prímerie. Našou úlohou je byť na strane tých, ktorí sa snažia vojnu ukončiť a zmierniť jej následky na civilné obyvteľstvo.
Našou úlohou je skloniť hlavu a pracovať. Verím, že to pochopíte a prosím, aby ste to pochopili. Vojna sa musí skončiť a potom sa bude riešiť ďalšie. A k ukončeniu vojny môžu svojim dielom prispieť aj nespolitizované a nezideologizované infomácie. O tom sme v redakcii Hlavný denník presvedčení.
Upatňujeme nevyhlásené prímerie a podávame ruku všetkým, ktorým záleží na živote a odmietajú umieranie! Prosíme vás o pochopenie tohoto nášho postoja. Je to naše redakčné rozhodnutie a veľmi dúfame, že je také, ako by malo byť.
Ďakujem za pochopenie, ak smiem, aj za mojich kolegov.