Na koho Putin dá? Ruský vodca počúva čínskeho Si Ťin-pchinga a okruh bohatých kamarátov. Len oni môžu zabrániť obrovskému krviprelievaniu, konštatuje v svojom komentári pre The Guardian publicista Simon Jenkins. A to je skutočné zlyhanie európskej diplomacie za posledných 30 rokov. Položme si otázku - od týchto závisí mier?
Celá Európa sa dnes ráno musela zobudiť a vypočuť si túto správu s hrôzou. Niekedy história odmieta zomrieť. Osud 44 miliónov Ukrajincov vydaných na milosť a nemilosť Rusku a jeho obrovskej armáde je strašný už len na pomyslenie.
Útok veľmoci na významného suseda
Vyjadrenia Vladimíra Putina za posledných 24 hodín sú skutočne také divoké, že naznačujú, že diktátor je vyšinutý a mimo kontroly. To je to pravé nebezpečenstvo, ktoré predpovedali strategickí teoretici na úsvite jadrového veku.
Od dnešného rána je Putinovým deklarovaným zámerom „demilitarizovať“ Ukrajinu a presadiť faktickú suverenitu Ruska nad Donbasom na východe krajiny.
To druhé je hlavne zveličením toho, čo Rusko skryto urobilo od roku 2014. To prvé je ťažké vidieť inak ako formálne dobytie. Toto už nie je nejaký hraničný spor alebo separatistické povstanie, ale spoločný útok veľmoci na významného suseda.
Príliš veľké riziko
Ukrajinskí priatelia a sympatizanti bohato ponúkali „podporu“. Už od roku 1989 západná Európa túži, možno až prehnane, privítať krajiny bývalého sovietskeho bloku vo svojom objatí. Mnohí to považovali za chybu.
https://www.hlavnydennik.sk/2022/02/24/z-udalosti-na-donbase-video-zabery-z-nocneho-utoku
Ponuka členstva v NATO a EÚ až po ruskú hranicu určite rozdúchala známy pocit neistoty v tejto krajine, ale riskovali sme to. Zároveň bola akákoľvek myšlienka zahrnúť Ukrajinu a Gruzínsko do tohto objatia právom považovaná za príliš veľké riziko. Putin to teraz dokázal.
Skončili úvahy o zmluvách a alianciách
Ruský útok na Ukrajinu možno považovať za agresiu takú poburujúcu, že prevyšuje akékoľvek úvahy o zmluvách a alianciách. No hoci Západ ponúkol Kyjevu divokú morálnu podporu a samozrejme odpovie humanitárnou pomocou, bol neústupný, že NATO nie je povinné bojovať v jeho veci. Ale v takých chvíľach treba slová používať opatrne.
Agresívna podpora môže vyzerať nepríjemne blízko pokrytectva – ako to žiadajú niektorí Ukrajinci. Západ musí rozlišovať priame odsúdenie Ruska od davu potešujúcej verbálnej agresie. Realita je triezva.
Ak by armády NATO išli do vojny s Ruskom na Ukrajine, určite by to eskalovalo k strašným nákladom na životoch a ničeniu. Mali by sme tiež pamätať na to, že Západ a NATO majú v poslednej dobe hrozné výsledky v takýchto zásahoch, a neschopnosti posúdiť ich hodnotu a kedy a ako ich ukončiť.
Putin nie je Hitler alebo obyvatelia Kyjeva nacisti
Žiadna vojna nie je ako každá iná. Ukrajina nie je Kuba, Afganistan ani Sýria – o nič viac ako Putin nie je Hitler alebo obyvatelia Kyjeva nacisti. Tento týždeň som nepočul ani jedného rečníka v britskom parlamente, ktorý by radil triezvosť alebo mier.
Uplatnenie úbohej a neúčinnej zbrane moderného intervencionizmu, sankcií, nie je tvrdosť, ale opak. Je to predstieraná húževnatosť. To je nebezpečenstvo. Čím hrozivejšie sú hrozby, tým zbabelejšie sa zdá odmietnutie bojovať.
Neschopnosť oboch strán implementovať Minsk je príčinou súčasného kolapsu
Toto ešte nie je kritický moment vo vzťahoch medzi Ruskom, alebo aspoň jeho vodcom, a západom. Je kritická vo vzťahoch medzi Ruskom a Ukrajinou, s ktorou má dlhé a historicky turbulentné vzťahy.
Existuje alebo existovalo východisko: Minská dohoda z roku 2015 medzi Kyjevom a Moskvou, ktorá uznáva autonómiu Donbasu. Neschopnosť oboch strán implementovať Minsk je príčinou súčasného kolapsu, ale nemôže sa stať príčinou nejakého širšieho európskeho požiaru.
Si Ťin-pching a malý okruh bohatých kamarátov
Teraz je známe, že sa vedú seriózne rozhovory o tom, ako sa dostať k Putinovi, mlátiacemu vo svojej izolovanej citadele. Zjavne nepočúva takmer nikoho, ale počúva čínskeho Si Ťin-pchinga a malý okruh bohatých kamarátov.
Je obscénne, že mier vo východnej Európe závisí od takýchto ľudí. Ale musí byť dosiahnutý. To je skutočné zlyhanie európskej diplomacie za posledných 30 rokov.
Pozor, je tu cenzúra!
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Vždy sme boli radi, ak ste si naše články zdieľali aj na FB. Tam sa ich však vďaka cenzúre a brigádnickým udavačom „závadného obsahu“ zjavuje čoraz menej. My však odmietame tak cenzúru, ako predstavu podľahnúť udavačom, samozvaným, no dočasným majiteľom a strážcom jedinej – ich – prípustnej pravdy.
Na FB zostávame s tým, čo nám „dovolia“, na Telegram prechádzame so všetkými článkami bez cenzúry.
Nájdete nás tu: https://t.me/hlavnydennik
Ďakujeme za vaše nové a pribúdajúce návštevy. Redakcia HD.