Litovský prezident Gitanes Nausėda požiadal NATO o bezpečnostné konzultácie, uvádza agentúra Reuters. Litva sa chce odvolať na článok 4 obrannej aliancie, ktorý umožňuje ktorejkoľvek krajine NATO požiadať o rozhovory o probléme, ktorý „súvisí najmä s bezpečnosťou členskej krajiny“. Od založenia NATO v roku 1949 bol tento článok aktivovaný niekoľkokrát.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa má dnes ráno stretnúť v Bruseli s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou . Stoltenberg potom usporiada mimoriadnu tlačovú konferenciu v sídle NATO.
V ostro formulovanom vyhlásení španielska vláda označila inváziu Moskvy na Ukrajinu za „úplne neopodstatnenú agresiu bezprecedentnej závažnosti a flagrantné porušenie medzinárodného práva, ktoré ohrozuje globálnu bezpečnosť a stabilitu“, píše korešpondent Guardianu Sam Jones v Madride.
Uviedol, že kráľ Felipe bude predsedať zasadnutiu národnej bezpečnostnej rady vo štvrtok napoludnie.
"Žiadame okamžité zastavenie nepriateľských akcií skôr, ako počet obetí stúpne, a návrat jednotiek na medzinárodne uznané územie Ruskej federácie," uviedol kráľ Felipe.
A dodal: "V týchto najťažších hodinách chceme tiež zopakovať našu podporu územnej celistvosti a suverenite Ukrajiny a ukázať našu solidaritu s ukrajinským ľudom."
Vláda uviedla, že Španielsko spolupracuje so svojimi partnermi z EÚ a spojencami z NATO, aby prišli s odpoveďou, ktorá by zodpovedala „závažnosti nezákonného konania Ruskej federácie“.
Španielsky premiér Pedro Sánchez sa má dnes večer zúčastniť na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli.
Taliansky premiér Mario Draghi sa pridal k odsúdeniu ruskej invázie na Ukrajinu , píše korešpondentka Angela Giuffrida v Ríme.
Draghi povedal: "Talianska vláda odsudzuje ruský útok na Ukrajinu. Je to neopodstatnené a neospravedlniteľné. Taliansko je v tejto dramatickej chvíli blízko ukrajinskému ľudu a inštitúciám. Spolupracujeme s európskymi spojencami a spojencami v NATO, aby sme reagovali okamžite, jednotne a odhodlane."
Taliansko bolo spolu s Francúzskom a Nemeckom jednou z krajín EÚ, ktoré presadzovali postupný prístup k sankciám proti Rusku. Ale všetky výpočty boli vyvrátené inváziou.
Lídri EÚ majú vo štvrtok večer na mimoriadnom samite diskutovať o uvalení „masívnych a vážnych následkov pre Rusko za jeho konanie“. Prípravy už prebiehajú.
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis zvolal naliehavú schôdzu národnej rady pre zahraničné veci a obranu, aby prediskutovali inváziu a ako najlepšie ochrániť etnických Grékov žijúcich na Ukrajine, píše Helena Smith - korešpondentka Guardianu v Aténach.
Očakáva sa, že najvyšší vládny orgán pre tvorbu politiky Kysea sa zameria na plány Atén na podporu 120-tisícovej komunity na východe krajiny. Väčšina diaspóry žije v pobrežnom meste Mariupol, ktoré sa môže stať bojovým frontom, keď sa rozvinie totálna invázia.
Stredopravá vláda prisľúbila, že bude chrániť komunitu uprostred špekulácií, že lode helénskeho námorníctva by mohli byť vyslané na evakuáciu etnických Grékov.
Po podobnom stretnutí v Kysea začiatkom tohto týždňa Mitsotakis povedal: "Naša krajina má ďalší dôvod na obavy, keď sleduje vývoj, ochranu a podporu etnických Grékov na Ukrajine a veľmi početnú komunitu v Mariupole, ktorá je v regióne prítomná už viac ako 2000 rokov."
https://www.hlavnydennik.sk/2022/02/24/ruska-strana-o-bojoch