Niekdajší šéf vyšetrovateľov, Jozef Šátek pri spomienke na Jána a Martinu hovorí o ich podcenenom odkaze.
Pretože systém, ktorý ich zavraždil, sa posilňuje.
"Neverím D. Lipšicovi, že po roku v zastávanej funkcii špeciálneho prokurátora je pre neho „najhorším prekvapením a skúsenosťou“ fakt, že k skupinám obvinených či podozrivých spochybňujúcich zákonnosť ich trestného stíhania sa priklonila časť "orgánov presadzovania práva"." Píše J. Šátek a hneď aj vysvetľuje: "Ak by som tomu mal uveriť, tak by som si musel myslieť, že D. Lipšic vstupoval do tohto prostredia absolútne nepripravený, naivný a v predstave, že všetci od vzniku Slovenska až do doby jeho nástupu na úrad špeciálnej prokuratúry tu polícia, prokuratúra, súdy, spravodajská služba, advokácia, vládni predstavitelia a ministerskí úradníci pracovali len s cieľom aktívneho potierania zločinu a maximálnej snahy o protikorupčnú blokádu."
"Keďže si to však o D. Lipšicovi nemyslím, tak jeho tvrdenie považujem len za banálnu frázu, klišé, veď všetci tí skúsenejší, čo už niečo zažili vieme, že v polícii i na prokuratúre či na spravodajskej službe sa dlhodobo vytvárali personálne podmienky, ktoré vytvorili veľmi silnú neformálnu sieť kooperujúcu s vládnymi politikmi, oligarchami a mafiou, pričom po nových voľbách sa jadro tejto siete vždy len priklonilo k novým lídrom a doplnila ju určitá nová časť dovtedy kooperujúca s opozíciou (prerozdelenie moci - funkcií a benefitov)." Vysvetľuje J. Šátek, ako to vždy fungovalo. Šátek za základné princípy členstva v tomto "klube" považuje silné rodinné, či širšie príbuzenské vzťahy zo študentských, pracovných kontaktov.
"Takýto systém symbiózy politiky, oligarchov, polície, prokuratúry, súdnictva, tajnej služby na Slovensku existuje od novembra 1989, základné jadro a fungujúci systém sa vykryštalizoval počas vlád V. Mečiara a stále sa „vylepšoval“, najmä počas troch vlád R. Fica, kedy bol na vrchole. Treba upozorniť, že tento systém nefunguje len na centrálnej úrovni ale je rozprestretý po všetkých štruktúrach po vertikálnej i horizontálnej úrovni." Vysvetľuje Šátek, ktorý pracoval na najvyšších pozíciách.
"Nástupom novej vlády v roku 2020 síce došlo k určitému uvoľneniu práce polície i prokuratúry, avšak to sa stalo zatiaľ len na centrálnej úrovni a len v malom zlomku skutočného počtu spáchaných zločinov. Ak k tomu pridáme ešte nedostatočný počet nasadených policajtov so zodpovedajúcou odbornosťou a skúsenosťou, čo produkuje zbytočné chyby v procese dokazovania, neschopnosť rýchle prípady ukončovať, potom je zrejmé, že tento proces „očisty“ je aktuálne veľmi krehký a kedykoľvek zvrátiteľný." Vysvetľuje J. Šátek.
"Že zavedený „systém“ doteraz nebol v svojej podstate zasiahnutý, nedošlo k podstatným zmenám v jeho oslabení a prípadnej náhrade novým a to tak v polícii, na prokuratúre, spravodajskej službe, činnosti kontrolných inštitúcií, takže tento sčasti tak na centrálnej úrovni a takmer úplne na regionálnej úrovni ostáva nezmenený a pracuje v starých štruktúrach a starými metódami." Hovorí J. Šátek: "Z týchto dôvodov je „systém“ neustále a výrazne nebezpečný pre akúkoľvek pozitívnu činnosť malej skupiny osôb, keďže títo predstavujú identifikovaných jedincov, z ktorých niektorí dokonca môžu pracovať pre „systém“ a rozkladajú ho zvnútra a nie je tak zložité sústredenou a cielenou antiprácou ich výsledky spochybňovať a negovať."
"Základným problémom tejto situácie a jej smerovania je fakt, že daná situácia nebola buď vôbec alebo nesprávne či nedostatočne zhodnotená a neboli z nej vyvodené koncepčné - systémové opatrenia. Aj preto antisystémové sily môžu zvyšovať svoju aktivitu a nebezpečne zužovať operačné možnosti pre aktívne a zákonné vyšetrovanie, ba dokonca ho môže svojimi opatreniami časom takmer úplne zablokovať." Vyhlasuje Šátek: "Pokiaľ si toto vláda a vedúci pracovníci na zainteresovaných štátnych orgánoch neuvedomili a neuvedomujú (vrátane D. Lipšica) potom Slovensko v perspektíve nečakajú zásadné spoločenské a politické zmeny, ktoré občania po zavraždení Jána s Martinou pred štyrmi rokmi požadovali a na tieto stále čakajú."
v ktorom pripomína výrok D. Lipšica ešte z čias jeho ministrovania, kedy "prehlásil, že politici mali "tichú dohodu" v zmysle, „máme za ušami, vlády sa striedajú, budeme si v médiách pomerne ostro nadávať, ale trestnoprávnu koncovku to nikdy mať nebude“. Všetci akosi zabúdame a určite na svoj výrok chce zabudnúť aj D. Lipšic."
____________________
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Vždy sme boli radi, ak ste si naše články zdieľali aj na FB. Tam sa ich však vďaka cenzúre a brigádnickym udavačom „závadného obsahu“ zjavuje čoraz menej. My však odmietam tak cenzúru, ako predstavu podľahnúť udavačom, samozvaným, no dočasným majiteľom a strážcom jedinej – ich – prípustnej pravdy.
Na FB zostávame s tým, čo nám „dovolia“, na Telegram prechádzame so všetkými článkami bez cenzúry.
Nájdete nás tu: https://t.me/hlavnydennik
Ďakujeme za vaše nové a pribúdajúce návštevy. Redakcia HD.