O 100 miliónov na cyklotrasy sa pobije 40 miest. Bratislava je pripravená slabo. Čerpanie dvoch megainjekcií bude štát kontrolovať prísnejšie, informujú Hospodárske noviny.
Plán spred desiatich rokov znel jasne. V roku 2020 malo na bicykloch do práce jazdiť desať percent populácie Slovenska. Realita je však podľa ministra dopravy Andreja Doležala iná a tento prostriedok má dnes na doprave len päťpercentný podiel. Oproti svetovému lídrovi Holandsku s 28 percentami je to skromný výsledok. Podľa šéfa cyklokoalície Dana Kollára je však na tom výrazne lepšie aj susedné Maďarsko, konštatujú Hospodárske noviny.
Zvýšiť atraktivitu cyklodopravy by v ďalších rokoch mali dve štedré nádielky z Bruselu. Plán obnovy počíta so 100 miliónmi eur, o ktoré sa samosprávy môžu uchádzať už od budúceho mesiaca. Do konca marca by rezort mal zverejniť svoju prvú výzvu vo výške 30 miliónov eur. Prostriedky sú na budovanie cyklotrás a pôjdu mestám s viac ako 20-tisíc obyvateľmi. Na Slovensku by sa to tak týkalo takmer 40 samospráv.
Prečo sa rozhodol rezort limitovať investície na počet obyvateľov? V budúcnosti má byť totiž pre podobný cieľ dostupný ďalší 100-miliónový balík, a to z nových eurofondov, vysvetľujú Hospodárske noviny a dodáva, že ten sa bude týkať zvyšku Slovenska, ako aj turistických či rekreačných cyklociest.
Prvá investícia by podľa ministra Doležala mohla pokryť 200 kilometrov novej infraštruktúry. Rezort pritom na cenu jedného kilometra cesty pre bicykle počítal s hodnotu 500-tisíc eur. Okrem nových trás by malo pribudnúť aj 5 000 parkovacích miest.
Podľa Kollára z cyklokoalície by však nových ciest mohlo nakoniec vzniknúť aj viac. Ceny za kilometer sú v prípade týchto stavieb pomerne flexibilné. V závislosti od počtu nadjazdov, podjazdov či prekládok sa vedia pohybovať aj v rozpätí od 100- do 700-tisíc eur. Za peniaze z plánu obnovy by sa mohla v ideálnom scenári vybudovať aj tretina všetkej infraštruktúry. Tá sa odhaduje na 900 kilometrov.
Ťažkosti s čerpaním prostriedkov by podľa Kollára mohla mať paradoxne Bratislava. „Pokiaľ viem, Bratislava nemá až takú dobrú projektovú pripravenosť. Naozaj neviem, či sa jej z tohto balíka niečo podarí realizovať. Keby hlavné mesto nebolo schopné predložiť žiaden projekt, bolo by to nepríjemné. Obávame sa však, že aj toto je možnosť.“
Podľa hovorkyne mesta Dagmar Schmuckovej Bratislava sleduje možnosti čerpania. K dnešnému dňu však nie je známa výška, ktorá bude pre mesto pridelená. „Pracujeme na tom, aby sme vyčerpali prostriedky na to určené. Hlavné mesto pripravuje projekty na výstavbu cyklotrás pre vytvorenie ucelenej siete cyklistických komunikácií. V súčasnosti prebiehajú projekčné a prípravné práce na viacero úsekov v rôznej fáze rozpracovanosti v dĺžke asi 28 kilometrov,“ uviedla hovorkyňa.
Ako ďalej píšu Hospodárske noviny, v Bratislave sú najväčšími pripravovanými cykloprojektmi najmä tri radiály. Tie spoja mestské časti s centrom metropoly. Ide o Karlovesko-dúbravskú, Ružinovskú a Vajnorskú radiálu.
V prípade, ak by projekty hotové neboli, existuje podľa ministra Doležala možnosť čerpania európskych prostriedkov aj na projektovú prípravu či výkup pozemkov. Samosprávy tiež môžu financie využiť recipročne. Napríklad na projekty, ktoré realizovali od roku 2020.
Bratislavský kraj tvrdí, že s plánom obnovy počítajú pre vytvorenie segregovaných cyklotrás spájajúcich susedné obce s hlavným mestom. Ide napríklad o trasu medzi Sencom, Viničným a Pezinkom aj s napojením na Modru.
„Plánujeme tiež bezpečné spojenie Pezinka so Svätým Jurom či cyklotrasy, ktoré by prepojili mesto Senec z okolitými obcami Tureň, Kráľova pri Senci, Veľký Biel a Nová Dedinka. Spolupracujeme aj na projekte medzi Bratislavou a Stupavou (priemyselný park Lozorno),“ povedala hovorkyňa župy Lucia Forman.
Podľa Hospodárskych novín o prostriedky prejavilo záujem niekoľko miest. Sú medzi nimi aj Trnava či Prešov. Centrum Šariša má pripravené dva projekty z čoho polovica je vo vysokom štádiu rozpracovanosti. Záujem o peniaze má aj Nitra, ktorá má rozpracovanú cyklotrasu Akademická – Selenec či od Univerzitného mosta po Štúrovu ulicu.
Zo samospráv však na adresu štátu prichádza aj kritika. Tá sa týka slabej komunikácie, keďže sa o prísnych podmienkach pre uchádzanie sa o dotácie dozvedeli až na poslednú chvíľu.
Prešovská župa by rada videla aj financie na turistické cyklotrasy ako Poloniny Trail, eEurovelo 11 či nové cesty na Domaši. Pre takýto cieľ však aktuálnu výzvu využiť nemôžu a počkať si budú musieť na nové eurofondy. Kraj tak zohráva len úlohu koordinátora pre päť župných miest, ktoré z plánu obnovy čerpať môžu, uzatvárajú Hospodárske noviny.
(Medzititulky red. HD.)
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Vždy sme boli radi, ak ste si naše články zdieľali aj na FB. Tam sa ich však vďaka cenzúre a brigádnickým udavačom „závadného obsahu“ zjavuje čoraz menej. My však odmietame tak cenzúru, ako predstavu podľahnúť udavačom, samozvaným, no dočasným majiteľom a strážcom jedinej – ich – prípustnej pravdy.
Na FB zostávame s tým, čo nám „dovolia“, na Telegram prechádzame so všetkými článkami bez cenzúry.
Nájdete nás tu: https://t.me/hlavnydennik
Ďakujeme za vaše nové a pribúdajúce návštevy. Redakcia HD.