A po prezidentovi USA ničia bielizeň. Nemohli pripustiť, aby sa k DNA francúzskeho prezidenta dostali Rusi. Emmanuel Macron pred nedávnym stretnutím s Vladimirom Putinom v Moskve odmietol, aby ho ruskí lekári testovali na covid. Bál sa, že mu ukradnú DNA, píše denník Sme.

Šesťmetrový odstup

Keďže Putin sa udržiava v prísnej zdravotnej bubline, Macronove obavy znamenali, že prezidenti museli neustále udržiavať šesťmetrový odstup. Pri rozhovoroch ich delil dlhý biely stôl. Nepotriasli si ani rukami.

Majú prezidenti naozaj dôvod obávať sa toho, ak sa k ich genetickému materiálu dostane niekto iný? – pýta sa denník Sme. Na čo nečestné by sa dala prezidentova DNA v súčasnosti použiť?

Odpovedal molekulárny biológ a genetik Tomáš Szemes z Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty a Vedeckého parku Univerzity Komenského.

Krádež DNA

V bioetike a práve sa hovorí o krádeži DNA alebo genetickej krádeži, ak získate niečí genetický materiál bez jeho súhlasu. Odobrať sa dá z odhodenej cigarety, vreckovky, zubnej kefky či z použitého pohára. Časť DNA sa zachytáva aj na tampónoch, ktorými sa robí výter z nosa a hrdla.

Macron si síce spravil test na covid ešte vo Francúzsku a na mieste aj antigénový, testovanie ruskými lekármi však odmietol na odporúčanie svojho vlastného lekára, informuje ďalej Sme.

„Nemohli sme prijať, aby sa dostali k prezidentovej DNA," povedal zdroj z okolia francúzskeho prezidenta. Dôvod ale neuviedli.

Zbytočná paranoja

Obava z krádeže DNA pri výtere nosa, ktorá by bola zneužitá na nečestné úmysly, je zbytočná paranoja, myslí si genetik Szemes.

Konkrétne pri testovaní na prítomnosť SARS-CoV-2 sa na tampóne okrem ľudskej DNA zachytáva aj DNA z baktérií, ktoré sú prirodzene v nose či v hrdle a v prípade pozitívnej vzorky, samozrejme, aj RNA vírusu. Všetok tento materiál znižuje kvalitu vzorky, ak by ju chcel niekto použiť na analýzu ľudskej DNA.

DNA ako zbraň

Predstavme si, že by niekto získal kvalitnú vzorku svojho úhlavného politického soka. Z možných foriem zneužitia prichádzajú v tých najdivokejších vedecko-fantastických predstavách na um personalizované biozbrane či klon, ktorým by soka nahradil.

Pod personalizovanou biozbraňou si môžeme predstaviť jed, baktériu či vírus, ktoré majú smrtiaci účinok iba v spojení s genómom konkrétneho človeka.

„Veľmi pochybujem, že by bolo niečo takéto, čo by reálne fungovalo," hovorí  Szemes. Teoreticky si vie predstaviť, že by sa vo veľmi ďalekej budúcnosti pri podobnom vývoji dala využiť metóda na úpravu génov Crispr-Cas9. Táto metóda sa dnes využíva pri experimentálnych metódach génovej terapie.

Investuje sa do nej najmä v spojení s vývojom liečiv nádorových ochorení. No aj v tejto oblasti ide stále iba o výskum a nie o reálne využitie v praxi.

Ako ďalej povedal genetik, „ani pri experimentálnych terapiách zatiaľ účinnosť nie je tam, kde by sme ju chceli mať“.

Klon Macrona

Ani zostrojenie Macronovho klonu nehrozí. Na klonovanie potrebujú vedci veľmi kvalitnú DNA. Pri PCR testovaní sa však vzorka dáva do neutralizačného roztoku, ktorý RNA vírusu, ale aj prítomnú ľudskú DNA roztrhá.

„Len s ťažkosťami by sa dala použiť na nejakú serióznejšiu prípravu hybridných buniek," tvrdí Szemes.

Politicky citlivé

Z genetickej informácie sa dajú vyčítať predispozície na určité ochorenia, napríklad srdcovocievne či onkologické. Nedá sa však povedať, či človek touto chorobou naozaj trpí, iba to, že má niekoľkonásobne vyššie riziko jej vzniku.

Informácie o zdravotnom stave či predispozíciách na ochorenia môžu byť potenciálne politicky citlivé. Nevedno, či sa Macron a jeho lekári obávali práve tejto možnosti, poznamenáva denník Sme.

Teoretická hrozba

Pri krádeži DNA môže existovať aj teoretická hrozba, že zlodej vzorku podstrčí na mieste činu, zamýšľa sa ďalej genetik. Ale aj v tomto prípade vidí prekážky.

Pri analýze by napríklad polícia vedela zistiť, že ide o vzorku z nosohltana s vysokým zastúpením bakteriálnych aj vírusových sekvencií a so značne poškodenou DNA.

Podľa Szemesa by zlodej mohol na vzorku z výteru použiť metódu celogénomovej amplifikácie. Ide o postup, pri ktorom sa produkuje veľké množstvo DNA z malej východiskovej vzorky, napríklad jednej bunky.

„Táto metóda však vnáša do vzorky charakteristické chyby a pri analýze sa dajú odhaliť. Vieme odlíšiť, že DNA nepochádza z bunky, ale vznikla namnožením molekulárnou metódou," tvrdí Szemes.

Je viac jednoduchších a lacnejších spôsobov ako ublížiť

Poznatky o rizikových faktoroch ochorení v DNA pochádzajú z rozsiahlych medzinárodných štúdií zo špičkových pracovísk. Na podobné výskumy treba drahé laboratóriá, prístroje a skúsených ľudí.

Finančne náročný by bol aj výskum, ktorý by sa venoval zneužitiu DNA. Navyše by podobný určite nezískal granty a nikdy by ho nepublikoval žiadny rešpektovaný vedecký časopis.

„Muselo by ísť o tajné výskumy, ale aj tie by boli príliš drahé na to, aby sa do nich niekto púšťal. Ak chce niekto niekomu ublížiť, existujú omnoho jednoduchšie a lacnejšie prostriedky," tvrdí genetik

Zneužitie DNA na reálne ublíženie jednej osobe je preto v tejto chvíli sci-fi.

Zachádzajú do ešte väčších krajností

Podľa denníka Sme prezidenti Spojených štátov však pri ochrane svojej DNA zrejme zachádzajú do ešte väčších krajností ako Macron. Ich ochranka zbiera po každej návšteve posteľnú bielizeň, poháre a iné objekty, ktorých sa prezident dotkol, napísal v knihe In the President's Secret Service (v preklade: V tajnej službe prezidenta) novinár a spisovateľ Ronald Kessler. Tieto predmety buď dezinfikujú, pri čom sa zničia stopy DNA, alebo ich celé zničia.

Macronovo odmietnutie testu na prítomnosť SARS-Cov-2 tak jeho DNA na konci dňa ani neuchránilo, informuje ďalej denník Sme.

„DNA stopu tam zrejme zanechal na mnohých miestach. Vypadol mu vlas alebo sa napil z pohára. Z odtlačku pery sa dá získať veľmi dobrý DNA materiál. Povedal by som, že je ešte lepší ako nosohltanový ster plný baktérií," poznamenáva genetik.

Preto, ak by chcel byť či už prezident, alebo obyčajný človek pri ochrane svojej DNA dôsledný, musel by byť neustále v skafandri a nesmel by chodiť ani na záchod, pretože aj stolica je veľmi dobrým zdrojom DNA. „A to je značne nereálne“, cituje na záver genetika Tomáša Szemesa denník Sme.

(Medzititulky red. HD.)

Pomáhame si navzájom 

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.

Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.

Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na [email protected]. Ak nás zaujmete, určite sa ozveme.

Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.