Dag Daniš sa v komentári s názvom "Medzi neočkovanými a očkovanými sa to vyrovnáva," ktorý bol zverejnený v konzervatívnom denníku Postoj venuje uvoľňovaniu opatrení v súvislosti s pandémiou Covid 19. Dúfa, že návrat do normálu nie je len mimoriadne (núdzové) opatrenie autorít.

V komentári sa venuje aj iným témam: Vojne a prímeriu. NAKA, ktorá je pod tlakom. A zmieňuje sa aj o vážnej kauze, na ktorú upozornil The Wall Street Journal a presahuje podľa neho aj Trumpa. "Ukazuje na neprijateľné politické praktiky v obchodnom pozadí demokratov, IT spoločností, médií, píše Daniš.

Komentár prinášame v plnom znení.

Game over

Ako sme avizovali pred týždňom, pandemické kampane, postavené na vynucovaní pravidelného očkovania, sa končia. Po Spojených štátoch oznámilo rušenie opatrení Nemecko, Rakúsko, Taliansko. A napokon aj Slovensko.

Zlomové rozhodnutia pritom prišli v čase, keď sa infekcia šírila rekordnou rýchlosťou. Rastú aj počty hospitalizovaných. Nemocnice sú stále zaťažené.

S omikronom však prišli zásadné zmeny. Ukázalo sa, že má miernejší priebeh. A zmenšuje rozdiely medzi neočkovanými a očkovanými. Pri Ag testoch je neočkovaných 55 percent z pozitívnych prípadov (pri PCR testoch 58). Rozdiely sa znižujú aj pri hospitalizáciách s kovidom – podiel neočkovaných klesá k úrovni 60 percent. 

Stále platí, že ľudí s treťou dávkou je v nemocniciach a na ventiláciách najmenej, EMA však príliš časté boosterové dávky považuje za nevhodné, neudržateľné a potenciálne rizikové pre preťažovanie imunity. 

Hlavná zbraň vlád a ich pandemických kampaní – vakcína – nezaberá podľa pôvodných sľubov. Viacerí kritickí vedci a lekári na to upozorňovali už dva roky. Pri rýchlo mutujúcich vírusoch je účinnosť sezónneho očkovania obmedzená. Lenže – títo vedci a lekári boli vyhlasovaní za dezinformátorov. Ich hlas bol umlčaný. V záujme kampane „vakcína je sloboda“.

Ešte aj po nástupe omikronu prevažovala politika nad vedou.

Juhoafrická lekárka, ktorá objavila variant omikron, zverejnila šokujúce súvislosti. Keď minulý rok vyhlásila, že príznaky omikronu sú mierne, politici a dvorní vedci z viacerých krajín na ňu naliehali, aby mlčala. „Požiadali ma, aby som sa takých vyhlásení zdržala a aby som povedala, že ide o závažné ochorenie,“ spomína lekárka Coetzeeová na začiatky informovania o omikrone.

Jej slová síce potvrdzovali dáta zo všetkých krajín, no vlády aj tak odmietli korigovať svoju tvrdú pandemickú politiku. Macron ešte nedávno vyhlasoval, že neočkovaných treba sústavou obmedzení uštvať. Podobne postupovali aj iné vlády vrátane slovenskej. Platnosť režimu „P“ (prekonania ochorenia) sa skrátila. Zaviedol sa režim OP+ (zvýhodnenie očkovaných treťou dávkou).

Zotrvačník vlád bol pochopiteľný. Od roku 2021 fungujú ako díleri produktov „drug industry“. Na skladoch majú miliardy vakcín. Sporné zásahy do práv a slobôd vysvetľovali heslom, že vakcína je jediná zbraň proti pandémii a jediná cesta. 

Dnes sú tieto predpoklady preukázateľne neplatné. Vakcína je jednou zo zbraní, ktorá môže pomáhať ohrozeným skupinám (pri pravidelných boosteroch). Nie jedinou. 

Nové dáta z nemocníc už nepustia. Ďalšie stupňovanie očkovacieho režimu by bolo medicínsky, právne a napokon aj politicky neúnosné. Lekári si presadili zrušenie očkovacej povinnosti pre zdravotníkov (v duchu hesla trikrát a dosť). Verejnosť v západných krajinách sa čoraz viac – a čoraz intenzívnejšie – búri. Protesty sa rozrastajú. Spoločnosť sa na oboch koncoch radikalizuje. Americkej a kanadskej vláde sa prepadáva verejná podpora. 

Jednoducho, tlak v kotle rástol. Musel sa uvoľniť bezpečnostný ventil.

Dúfajme, že návrat do normálu nie je len mimoriadne (núdzové) opatrenie autorít. 

Od vojny k prímeriu

Streda mal byť deň, keď Rusko rozpúta vojnu na Ukrajine – hlásali americké spravodajské služby. A spolu s nimi americká a britská vláda, ktoré posilnili vojenskú prítomnosť v Európe.

Rusko nakoniec vojnu nerozpútalo. Oznámilo, že sťahuje časť bojových jednotiek od hraníc s Ukrajinou.

Oznámenie prišlo v utorok. V deň, keď Putina čakalo rokovanie s nemeckým kancelárom Scholzom. Nemecko – a s ním ďalšie krajiny západnej Európy – presadzuje dohody s Ruskom a program odzbrojovania na kontinente.

Treba priznať, že Nemcom a Francúzom sa veľmi nedarí. Z celej hry práve západné jadro Európy vychádza ako porazený. A východný okraj Európy ako nie veľmi bezpečná zóna vojenského napätia…

Ostatní dosiahli čiastočné úspechy.

Rusom sa podarilo demonštrovať silu a privrieť dvere NATO pre Ukrajinu. Rozširovanie Aliancie bude zrejme nepriechodné cez jej európskych členov. Američania a Briti zas úspešne zvýšili svoj vplyv (vojenský vplyv) v Európe.

Sny Nemcov a Francúzov o mocnejšom európskom pilieri NATO alebo o spoločnej vojenskej politike EÚ sa roztiekli.

Európa ostáva arénou Anglosasov. A Rusov.

Napriek ruskému gestu pred rokovaním s nemeckým kancelárom sa veľa nemení. Rusi ostávajú v pohotovosti pri hraniciach Ukrajiny. Američania a Briti ostávajú v pohotovosti pomerne blízko pri ruských hraniciach…

Z pohľadu tých, ktorí by privítali tlmenie konfliktu, treba vyriešiť dva problémové okruhy.

Prvým je Ukrajina a jej vyzbrojovanie. Američania koncom minulého roka rozhodli o dodávke zbraní pre Ukrajinu za 200 miliónov dolárov. Súčasťou kontraktov majú byť aj radary, ktoré by pokryli takmer celé Čierne more (ktoré chcú kontrolovať Rusi) a časť územia Ruska. Uvažovalo sa aj o dodávke raketových systémov. Súbežne s tým Američania plánovali veľké medzinárodné vojenské cvičenia na Ukrajine. S termínom február 2022.

V otázke vyzbrojovania Ukrajiny asi dohoda tak skoro nebude.

Druhým okruhom je vojenská politika Američanov a NATO v Európe. Aj tu Američania zhodili zo stola ruské návrhy na dohody. A posilňujú východné krídlo NATO.

Dobrou správou je, že Spojené štáty pripúšťajú ďalšie rokovania o regulácii jadrových a raketových zbraní v Európe.

Pre Európu by to malo byť nutné minimum pre ďalšie rokovania. Regulácia jadrových zbraní a rakiet stredného doletu fungovala aj počas vrcholu studenej vojny.

A asi by bolo pekné, keby niečo podobné nad hlavami Európanov fungovalo aj v 21. storočí.

Naka pod tlakom

Zvláštnu kapitolu aktuálnych udalostí tvoria nahrávky vyšetrovateľov NAKA. Ukazujú, že elitný tím vyšetrovateľov plánoval účelový zásah proti inšpekcii. Do plánov bol údajne podľa nahrávok zapojený aj minister vnútra Mikulec.

Médiá aj časť verejnosti vnímajú problém čisto politicky. Táborovo. Ako boj protikorupčnej vlády s Ficom a Kaliňákom.

Je to chyba.

Tu vôbec nejde len o Mikulca. Ani o modrých a červených.

Ide o tri dôležité veci, ktoré spolu úzko súvisia.

V prvom rade ide o zákon a dodržiavanie pravidiel v polícii. Chceme predsa presne to isté, čo sme chceli aj pred piatimi rokmi: aby polícia nebola zneužívaná na politické hry a aby stíhala zločin v každej politickej farbe.

Potom ide o to, aby bolo stíhanie politickej korupcie a oligarchov čisté, resp. aby boli praktiky NAKA a tlak na svedkov v súlade s právom. Lebo ak také nebudú alebo ak sa budú podriaďovať politickým ambíciám a snahám o rýchle výsledky, potom hrozí, že koncovka sa na súdnych procesoch otočí. V prospech zločincov.

Trestné stíhanie je úspešné až potom, keď sa skončí odsúdením obvinených.

A nakoniec: ide aj o to, aby sme si nezvykali tolerovať podozrenia, že minister vnútra vstupuje do trestných konaní. Vraj v záujme veci.

O pár rokov, po nástupe novej vlády v inej farbe, by nás takáto prax mohla mrzieť.

Sledovaný Trump

Za zmienku v prehľade týždňa stoja aj Donald Trump a Hillary Clintonová.

Trump bol od roku 2016 obviňovaný z tzv. „Russian collusion“. Z tajnej dohody a spolupráce s Rusmi. Najskôr to o ňom rozširovali demokrati a Clintonová. Po zvolení a nástupe Trumpa do úradu tlak pokračoval – ozvali sa aj tajné služby a nakoniec sa začalo vyšetrovanie. Zakaždým „so silným presvedčením“, no bez dôkazov.

Dnes sa potvrdzuje, že konšpirácia o Trumpovi ako agentovi Rusov vznikala ako objednávka. Zadanie. Ľudia z volebného tímu Clintonovej údajne platili za sledovanie Trumpa a za dôkazy o jeho spolupráci s Rusmi. Dôkazy chýbali. Obvinenia nie.

Sledovanie internetovej komunikácie Trumpa v réžii demokratov malo podľa zistení žalobcu pokračovať aj potom, čo sa stal prezidentom. Informácie pre tím Clintonovej donášal údajne jeden z IT magnátov, ktorý poskytuje internetové služby.

Sledovanie malo byť namierené na Trump Tower (súkromné sídlo Trumpa) a neskôr aj na Biely dom. Obvinenia boli prislabé na to, aby Trumpa odstavili. No stačili na to, aby establišment odstreľoval kľúčových poradcov prezidenta Trumpa, ktorí nezapadali do línie. Trump mal v zahraničnej a bezpečnostnej politike zviazané ruky (mimochodom, na podobné problémy s washingtonskou mašinériou sa sťažoval aj Barack Obama).

The Wall Street Journal upozorňuje, že ide o vážnu kauzu, ktorá presahuje Trumpa. Ukazuje na neprijateľné politické praktiky v obchodnom pozadí demokratov, IT spoločností, médií. A ich kampaní, cez ktoré likvidujú rivalov a diktujú pravidlá hry – bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby.

Ale to je už príbeh inej „collusion“.

Pomáhame si navzájom

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.

Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.

Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na [email protected].

Ak nás zaujmete, určite sa ozveme.

Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.