Veľmi sa ospravedlňujem, ale asi ťažko sa dá začať inak ako tým starým rímskym - „panem et circenses“, teda chlieb a hry.

Ale mohol by som to skúsiť aj takto - zas tie nevymáchané huby, ktoré v živote nič pre šport ani pre Slovensko nespravili, zaplavili spravodajský priestor a sociálne siete výkrikmi typu "máme bronz". Tí najhlúpejší ako prví. Prezidentka, Remišová a ďalšie hlasovecie stroje, ktoré zjavne chcú mať všetko.

"Sme na vás hrdí" odkazujú hokejistom tí, ktorí "nerozumejú tejto krajine" - a ani vlastne nechcú. Zas majú plné ústa Slovenska tí, ktorí ho nivočia, rabujú a ničia v ňom už aj základy ústavnosti, práva, o morálke a etike nehovoriac. A nebodaj ešte tak o múdrosti. Akurát vulgárny primitívny plačko dnes nestihol najvyšší stupeň na bedni. Predbehla ho Čaputová, Remišová, Kollár a ďalej som ani nepozeral. Netúžim po komentároch kadeakých Tabak, Šipošov a Pročkov, no, možno, on ako telocvikár, no tentoraz, dobre. Iba tak dumám nad tým, či tá hrdosť platí aj opačne. Či sú tí naši hokejisti hrdí na náš súčasný mocenský politický "predvoj". Na naše "svetlé zajtrajšky".

Chlieb a hry

To je latinské slovné spojenie, ktoré charakterizovalo prístup cisárov v neskorom úpadkovom období Rímskej ríše , kedy bola za jedlo a hry získavaná priazeň prostého ľudu, ktorá potom bola využitá k ich vlastným cieľom. Dajme ľuďom chlieb a hry. Autorom tejto vety je vraj rímsky cisár Gaius Julius Caesar, ktorý už v prvom storočí pred Kristom vedel, ako si získať verejnú mienku na svoju stranu. Lenže, ako v politike platí už od jeho čias, nie všetko je také, ako sa javí. Ide totiž o citát rímskeho satirika Juvenála „panom et circenses“, teda chlieb a hry. Voľnejšie by sme ho mohli preložiť ako jedlo a zábava, za ktoré sa podľa neho rímsky ľud zapredal a ktoré najskôr neskôr viedol aj k zániku slávnej ríše. Juvenalis Decimus Junius žil okolo rokov 58 - 140. Žil ako svedok mravného úpadku doby, v ktorej vládli Domicián a Nero, vystavoval posmechu skazenosť vtedajšej spoločnosti a v rozhodujúcej chvíli okríkol nespokojný dav slovami PANEM ET CIRCENSES! (CHLIEB A CIRKUS). Výrokom, ktorý prežil stáročia, karhal Rimanov, pretože nechápali vyššie životné hodnoty.

Úpadok Ríma

Rím bol vo svojom neskorom období už starý a unavený, jeho vládcovia sa namiesto podstatných vecí zaoberali napríklad tým, komu z nich postaviť sochu. Mnoho poľnohospodárov a roľníkov z vidieka nebolo schopných konkurovať lacným výrobkom dovážaným z provincií, a sťahovali sa preto do Ríma. Nič vám to nepripomína? Naozaj nič? Rímski občania, zbavení svojich politických práv, spohodlneli a väčšinu času venovali zábave, ktorá im bola dopriavaná práve preto, aby svoju spoločenskú aktivitu prejavovali len na miestach, ktoré nie sú vládnucej elite nebezpečné. Skoro každý druhý deň mohli príslušníci chudobnej vrstvy zadarmo navštevovať verejné kúpele, gladiátorské hry, závody vojnových vozidiel, športové zápolenie alebo divadelné predstavenia. Zase nič? Veď máme bronz! Skandujú diktátori našej éry a priestoru, ktorí na tom nemajú ani len tú najmenšiu zásluhu. Oni teraz zrazu majú bronz. Hoci, v podstate majú... (Nebudem dnes nadávať.)

Kúpim si váš hlas

Už v neskorej rímskej republike však začal ľudové hry organizovať aj štát a ako súčasť svojej predvolebnej kampane tiež bohatí mešťania, ktorí kandidovali do vysokých úradov. Sponzorovať bombastické hry sa pre vysokých hodnostárov stalo takmer nutnosťou po tom, čo sa Marcus Brutus týmto spôsobom snažil očistiť svoju reputáciu Caesarovho vraha. Nasledovník prvého cisára Oktavián zo štátom organizovaných podujatí urobil tradíciu a pevnú súčasť panovníckeho kultu. A zas sa iba tak pýtam, nepripomína vám to našich špinavcov a podvodníkov, ktorí sú vám pred voľbami ochotní naslubovať čokoľvek? Nepripomína vám to ich urputnú snahu podplácaním očistiť svoju minulosť grázlov a zlodejov? Minulosť vrahov demokracie, tej úžasnej, u nás, na Slovensku takmer už nemej bezvládnej a bezzubej dámy?

Urobme si skratku v čase

To iba tak, na výstrahu. Na včasnú výstrahu. Od nástupu Marka Aurélia na obrazný trón sa veľké hry konali celých 135 dní v roku. V tom čase už boli brutálnym predstavením plným krvi. Neďaleko od Cirku sa vypínal Flaviánov amfiteáter čiže Koloseum, majstrovské dielo rímskeho staviteľstva. Miesta v ňom boli prísne segregované podľa vtedajšej spoločenskej hierarchie: obrovská lóža pre cisára a prominentné miesta pre hodnostárov, a tie najhoršie pre ženy a otrokov. Gladiátorské zápasy, ktoré sa tu konali, mali pôvodne tiež náboženský význam. Vojnoví zajatci sa museli navzájom zabíjať, aby odčinili smrť v ťaženiach padlých rímskych aristokratov. Neskôr sa však hry stali skôr nástrojom trestania previnilcov či politických nepriateľov. Áno, aj sem sa blížime s vývojom demokracie v našej spoločnosti. Až sem.

Nie, vy nemáte bronz!

Bronz si vybojovali slovenskí hokejisti. Bronz potrebovali ich slovenskí fanúšikovia. Potrebovali a potrebujú povzbudiť. Lebo ten rozhodujúci zápas, s vami, imperátormi, s vami, prežratými mocou, až vám z toho žlčníky povyskakovali z tela ako myši z topiacej sa lode, ten ešte musí Slovensko vybojovať. Nie, vy nemáte bronz, vám patrí akurát to... (Ja fakt dnes nebudem používať hrubé výrazy.)

_________________________

Pomáhame si navzájom 

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.

Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.

Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na [email protected]. Ak nás zaujmete, určite sa ozveme.

Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.