Putin Západ varoval, no Západ nepočúval! Či sa nám to páči alebo nie, ruský prezident zdvojnásobuje svoju krížovú výpravu proti americkej hegemónii. Upozorňuje na to vo svojom komentári pre portál RT Paul Robinson, odborník na ruskú a sovietsku históriu a profesor z Univerzity v Ottawe.
Pred pätnástimi rokmi v Mníchove Vladimír Putin otriasol Západom. Ostro totiž zaútočil na jeho snahu ohnúť svet podľa jeho vôle. Západ sa rozhodol nepočúvať. Keď sa nad Európou sťahujú oblaky vojny, treba sa pýtať, či to bolo múdre.
Keď americkí predstavitelia anonymne informujú novinárov, že Rusko v priebehu niekoľkých dní napadne Ukrajinu, človek sa čuduje, ako k tomu došlo. Optimizmus, ktorý zavládol po páde Berlínskeho múru a Sovietskeho zväzu asi pred 30 rokmi, vystriedali veľmi reálne obavy z vojny v Európe.
Zhruba v polovici medzi koncom studenej vojny a dneškom predniesol ruský prezident Vladimír Putin prejav, ktorý poskytuje vysvetlenie, a na ktorý sa historici môžu pozerať ako na niečo ako prelomový bod.
Tento prejav, prednesený na Mníchovskej konferencii o bezpečnostnej politike 10. februára 2007, teda pred 15 rokmi, mnohí interpretovali ako vyhlásenie vojny Západu.
Toto bola nesprávna interpretácia. Putin sa Západu ničím nevyhrážal. Namiesto toho ho jednoducho varoval – ak bude pokračovať po tej istej ceste, zaseje semienko vlastnej skazy. Čas mu možno dal za pravdu.
Niekedy sa hovorí, že Putin je ideologicky flexibilný pragmatik, ochotný zmeniť svoju verejnú pozíciu v súlade s tým, čo vyhovuje jeho praktickým cieľom v danom okamihu. V skutočnosti, pokiaľ ide o medzinárodné záležitosti, bol v priebehu času mimoriadne konzistentný.
Základné obrysy uvedené v mníchovskom prejave sa nezmenili a možno ich vidieť napríklad v nedávnom spoločnom vyhlásení Putina s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. To zahŕňa výzvu „chrániť medzinárodnú architektúru riadenú Organizáciou Spojených národov a svetový poriadok založený na medzinárodnom práve a snažiť sa o skutočnú multipolaritu. Pričom ústrednú a koordinačnú úlohu zohrávajú OSN a jej Bezpečnostná rada.
Požiadavka v Mníchove na novú „globálnu bezpečnostnú architektúru“ je tiež primárnym prvkom nedávnej ruskej diplomatickej ofenzívy. Moskva trvá na tom, že Ukrajina nie je jej primárnym záujmom. Skôr si želá úplné prepracovanie spôsobu, akým sa riadi medzinárodná bezpečnosť.
Ruskí komentátori boli do istej miery odmietaví voči tvrdeniam Západu, že krajina je pripravená napadnúť Ukrajinu, pričom argumentujú, že Západu úplne uniká pointa.
Posledných 15 rokov, od mníchovského prejavu, ruskí predstavitelia argumentovali proti jednostrannému použitiu sily a požadovali bezpečnostný systém zameraný na OSN založený na medzinárodnom práve.
Ak by sme sa jedného dňa zobudili a zistili, že ruské tanky sa valia na Kyjev bez akéhokoľvek ospravedlnenia, znamenalo by to úplné opustenie 15-ročnej argumentácie, ako aj negáciu celého právneho/morálneho postavenia, ktoré si vybudovali. Ruská federácia v tomto období posilnila pozíciu práve tento mesiac vo vyhlásení Putin/Xi.
Bolo by to tiež veľmi zvláštne. Ťažko totiž dosiahnete cieľ multipolárneho sveta založeného na princípoch nadradenosti OSN a medzinárodnom práve masívnym porušovaním tých istých princípov. Bolo by to mimoriadne sebazničujúce.
Istá skepsa ohľadom údajne „hroziacej“ ruskej invázie na Ukrajinu je teda namieste. Nie je to nemožné, no treba sa čudovať, prečo Putin po toľkých rokoch dôslednosti zrazu tak drastickým spôsobom zmenil svoj postoj.
Čo sa týka Západu, pri pohľade späť na jeho sebazničujúce chyby v posledných rokoch možno Putina považovať za proroka. Ale ak áno, je to prorok v maske trójskej princeznej Cassandry, ktorej bolo predurčené mať vždy pravdu, no nikdy neverila.
Namiesto toho, aby vzali na vedomie Putinovo varovanie, západní lídri postupovali ďalej, zvrhli plukovníka Kaddáfího v Líbyi, pomáhali rebelom v Sýrii, pokúšali sa (a nedarilo sa im) zmeniť režim vo Venezuele, bojovali a prehrávali proti Talibanu, sankcionovali Irán, podporovali revolúciu na Ukrajine a tak ďalej.
Nedopadlo to dobre. No nemôžeme povedať, že sme neboli varovaní!
https://www.hlavnydennik.sk/2022/02/17/vcera-o-mieri-dnes-zas-o-vojne
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na [email protected].
Ak nás zaujmete, určite sa ozveme.
Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.