"Takmer každý deň z režim udržiavajúcich korporátnych médií a z úst liberálnych „štandardných“ politikov počuť tézu, pripomínajúcu memorovanie politickej modlitby „patríme na Západ“," píše pre skspravy.sk, Rafael Rafaj.
Rafaj je presvedčený, že bez ohľadu na to, prečo cítia euroatlanticky angažovaní novinári a rovnako postojovo pripútaní politici potrebu memorovať túto hlavnú floskulu a dogmu svojho geo-politického vyznania viery v spásu slepo nekriticky veriť Západu, má podľa Rafaja daná zariekavacia floskula chybu. Akú? Rozvinul v komentári na skprávy.sk.
Rafaj je presvedčený, že daná zariekavacia floskula, pričom má na mysli nekritickú vieru v Západ, mentálne, obsahovo, aj gramaticky zakrýva skutočnú podstatu otrockej mysle, ktorá má uveriť v naše politické spasenie.
"Keď sme pri analógii s vierou, tak práve na tzv. kresťanských demokratoch (KDH), ktorý okrem svojej údajnej viery v Boha šíria najmä vieru v spasenie Západu, vidíme prvé ostne suchého chrastia, ktoré nijaké ovocie nerodí. Slepá viera politickej sekty kádehákov v ekonomický, no najmä ideologický liberalizmus zároveň odkrýva obsahovú a duchovnú prázdnotu, či dokonca čiernu dieru hlavného pojmu „Západ,“ kritizuje Rafael Rafaj hneď v úvode komentára KDH.
"Civilizácia, ktorá má to najlepšie už dávno za sebou, je v kŕči a speje k civilizačnému zrúteniu do kataklizmy," tvrdí ale otázka má byť podľa neho postavená inak.
"Otázka je, prečo by sme mali byť obežnicou tejto čiernej diery kultúry smrti, však KáDeHá?"
Rafaj vysvetľuje, že tak ako sa astrofyzikálna čierna diera „živí“ pohlcovaním energie z okolia jej gravitačného dosahu, rovnako energeticky aj ekonomicky parazituje západná spoločnosť, presnejšie jej najostrejšie chápadlá, pripomínajúce bager, zhŕňajúci všetko vôkol pre seba.
Rafaj zdôrazňuje, že každé slovo, čiže „pojem“ má aj svoj „význam“.
"Hoci mnohí ľudia používajú tie isté slová a slovné spojenia, môžu si myslieť a dávať im svoje vlastné významy. Tieto významy najviac deformuje politika nielen so svojim slovníkom absurdným politickej korektnosti, ale najmä ideológia," vysvetľuje.
Ako príklad uvádza : „muž“ a „žena“.
"Pôvodný pojem, aj význam sú väčšine zrejmé, rozoznateľné, poznateľné, identifikujúce. Stačí však, že pojmu sa zmocní ideológia a zrazu z „muža“ môže byť hyperbolická téza ovplyvňujúca dianie, konanie a rozhodovanie miliónov ľudí, keď mainstream začne šíriť „vinu bieleho muža," vysvetľuje Rafaj. A dodáva, že ide dogmu ideológií neomarxizmu a multikulturalizmu, ktorá našla v hnutí BLM niečo ako existenčné prepisovanie dejín. A upozorňuje aj na ďalšie pokrivenie významu „muž,“ čo je z pohľadu gender agendy dogma, lebo „muž nemusí byť muž“…
Za rovnako dogmatickú floskulu považuje Rafael Rafaj pojem „patríme na Západ,“ ktorý má podľa neho svoj skrytý, pokrivený význam a v skutočnosti znamená, že „patríme Západu“!
"Je to ako keď v antike na ovládanie masy „barbarov“ ste šírili ovládaciu floskulu, že aby sa z barbarov stali civilizovaní, musia sa správať ako Rimania, teda musia patriť Rímu! To Rím civilizoval „barbarov“ a tí mu mali byť vďační za to, že čerpal ľudské (otroci), aj prírodné zdroje z provincií - „kolónií,“ vysvetľuje.
Rafael Rafaj poukazuje na to, ako aj my máme byť dnes vďační Západu na čele s USA. "...že nás môžu civilizovať, pretože my, Slovania, ako moderní „barbari“, ktorí nechápu civilizačné poslanie Západu, teda parazitovanie na zdrojoch zo „soft kolónií“, sme len „slaves“ (otroci, nevoľníci), ktorí môžu byť vďační za to, že patria na Západ, teda že patria v skutočnosti ako antický barbar či otrok Rímu – pánovi sveta," dodáva.
"V podstate za dve tisícročia sa toho veľa na ovládaní sveta a ľudí nezmenil," myslí si Rafaj.
Rozdiel je podľa neho iba v tom, že dnes sa indoktrinácia raketovo šíri a ovplyvňuje médiami .
"Samozrejme, tými prozápadnými, „liberálnymi“, čiže korporátnymi a režimovými. Veď koho chlieb ješ, toho pieseň spievaš, či nie? Za tridsať strieborných zradil Judáš Krista a za misu šošovice stále mnohí zrádzajú svoje korene. A budú vás skalopevne presviedčať, že aj vy patríte na Západ, teda že ste sluhom Západu. Lebo byť sám sebou je aj dnes najväčší hriech. Anglosas bude Anglosasom, ale Slovan nemôže ostať Slovanom," dodáva v závere komentára pre skprávy.sk.