Je to záhada pandémie! Niektorí naši spoluobčania už absolvovali chorobu niekoľkokrát, a to aj napriek očkovaniu, a iných sa koronavírus ani nedotkol? Je to aj váš prípad? Vedci sa snažia zodpovedať otázku - Prečo?
Jednou z veľkých záhad, ktoré priniesla pandémia koronavírusu – a ktorou sa stále zaoberajú odborníci na infekčné choroby – je dôvod, prečo sa niektorí ľudia koronavírusom nakazia a iní nie, aj keď sú vírusu vystavení v rovnakej miere, píše portál spravy.rtvs.sk.
Nie sú ojedinelé ani prípady, keď sa nakazila koronavírusom celá rodina, no jeden jej člen zostal zdravý. A to napriek tomu, že žil v rovnakom priestore ako ostatní.
Danny Altmann, profesor imunológie na Imperial College London, tvrdí, že pravdepodobnosť nakazenia sa v domácnosti, kde je jeden člen pozitívny, „nie je taká vysoká, ako by ste si predstavovali“.
Imperial College London zverejnil výskum, ktorý naznačuje, že ľudia s vyššími hladinami T-buniek (typ buniek v imunitnom systéme), ktoré si telo vytvára pri prekonaní bežnej nádchy, mali menšiu pravdepodobnosť, že sa nakazia koronavírusom.
Doktorka Rhia Kundu, autorka štúdie, povedala, že „vystavenie sa koronavírusu nemusí vždy viesť k infekcii a my sme chceli pochopiť prečo.“
„Zistili sme, že vysoké hladiny už existujúcich T-buniek, ktoré si telo vytvorí pri infikovaní inými ľudskými koronavírusmi, ako je bežné prechladnutie, môžu chrániť pred covidom,“ vysvetlila.
Kundu však tiež varovala, že „aj keď ide o dôležitý objav, je to len jedna forma ochrany a chcela by som zdôrazniť, že nikto by sa nemal spoliehať iba na toto,“ vyhlásila.
Ukázalo sa, že hoci vakcíny proti covidu znižujú počet závažných infekcií, hospitalizácií a úmrtí, nie sú 100% účinné pri prevencii infekcie a imunita, ktorú poskytujú, časom slabne.
Andrew Freedman z Cardiffskej univerzity povedal, že to, prečo niektorí ľudia dostanú covid a iní nie, „je dobre známy fenomén a pravdepodobne súvisí s imunitou vyvolanou očkovaním, predchádzajúcimi infekciami alebo kombináciou týchto faktorov“.
Pandémia však so sebou priniesla aj mnohé iné otázky, napríklad: Ako je možné, že dvaja ľudia môžu na koronavírus reagovať tak odlišne? Niektorí infikovaní majú ťažký priebeh ochorenia, iní sú zas úplne asymptomatický.
Odpoveď sa možno skrýva v génoch. „Je to skutočne dôležitá otázka,“ povedal Altmann pre CNBC.
Uviedol, že on a jeho kolegovia zistili, že rozdiely medzi ľudskými imunitnými systémami „majú vplyv na to, či máte symptomatické alebo nesymptomatické ochorenie.“
„Kľúčové gény, ktoré riadia imunitnú odpoveď, sa nazývajú gény HLA. Sú dôležité pre to, ako bude organizmus konkrétneho človeka reagovať na koronavírus. Napríklad ľudia s génom HLA-DRB1*1302 majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť symptomatickej infekcie,“ dodal vedec.
Profesor poukázal aj na prvé zverejnené výsledky britského pokusu o imunizáciu ľudí, pri ktorom 36 zdravých ľudí zámerne vystavili koronavírusu, ale iba polovica z nich sa vírusom aj nakazila.
„Ako je možné, že ľuďom podali rovnakú dávku vírusu priamo so nosa a 50 % sa nakazí a zvyšných 50 % nie?“ pýtal sa Altmann.
Z 18 dobrovoľníkov, ktorí sa nakazili, sa u 16 vyvinuli mierne až stredne závažné symptómy podobné prechladnutiu, vrátane upchatého nosa, nádchy, kýchania a bolesti hrdla.
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na [email protected]. Ak nás zaujmete, určite sa ozveme.
Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.