Francúzsky prezident Emmanuel Macron prišiel s návrhom riešenia súčasnej krízy na Ukrajine. Hovorí o finlandizácii. Súvisí s pozíciou Fínska voči Sovietskemu zväzu po druhej svetovej vojne. Škandinávska krajina si vtedy uhájila suverenitu len za cenu masívnych ústupkov a podriadenia sa susednej mocnosti, informuje cnn.iprima.cz.
Hovoriť v súvislosti s Ukrajinou o potrebe finlandizácie je podobne kontroverzné, ako obhajovať v Česku benefity Mníchovskej dohody. Pojem finlandizácia je totiž prevažne negatívny. Na pochopenie toho, v čom spočíva, je potrebné vrátiť sa na koniec druhej svetovej vojny, vysvetľuje český portál.
Spory Fínska a Ruska majú bohatú históriu. Škandinávsky štát najprv čelil Sovietskemu zväzu v Zimnej vojne v rokoch 1939 a 1940. Neskôr medzi sebou obe krajiny bojovali aj v neskorej fáze druhej svetovej vojny. Fínsko navyše stálo počas bojov väčšinou na strane nacistického Nemecka a kvôli tomu skončilo povojnové vyjednávanie pre Helsinki zle.
Parížske mierové zmluvy v roku 1947 odštartovali tzv. proces finlandizácie. Tento proces spočíval vo vymedzení veľmi netradičného vzťahu medzi Fínskom a Sovietskym zväzom. Účelom finlandizácie bolo zabrániť tomu, aby Sovietsky zväz Fínsko nepohltil. Pre udržanie samostatnosti ale museli Helsinki kývnuť na extrémne ústupky:
Pod termínom finlandizácie sa tak všeobecne skrývajú ústupky malého štátu voči susednej mocnosti za účelom zachovania ťažko vykúpenej suverenity.
To, že svojim návrhom finlandizácie Ukrajiny rozpútal veľký rozruch, si Macron zjavne uvedomil až neskôr. Pri návšteve Kyjeva zaprel, že by o niečom takom uvažoval. Myšlienka, že by Ukrajina pre zachovanie suverenity musela napríklad prenechať Rusku časť územia, sa rozhodne nepáči ani ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému. Informoval o tom denník The New York Times.
Podľa denníka sa Rusko už de facto o finlandizáciu snaží. Moskva totiž napríklad dlhodobo požaduje definitívne zamietnutie účasti Ukrajiny v NATO. Kremeľ navyše získal zjavný vplyv vo východnej časti Ukrajiny, kde vznikli dve samozvané republiky riadené proruskými separatistami.
Z hľadiska finlandizácie zatiaľ ale nie je príliš reálne, že by Ukrajina prestala smerovať politicky na Západ a naopak sa premenila na neutrálny štát, na ktorý bude dennodenne dohliadať jeho veľký sused z východu.
Hoci je princíp finlandizácie kontroverzný, aj na Západe má medzi expertmi niekoľko priaznivcov, dodáva cnn.iprima.cz.
(Medzititulky red. HD.)
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na [email protected]. Ak nás zaujmete, určite sa ozveme.
Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.