Otec podpredsedu Európskeho parlamentu Martin M. Šimečka ako komentátor Denníka N zase raz ukázal nestrannosť a objektivitu. 

Aj vo svojom aktuálnom komentári svedčí o tom, že novinári prvej kategórie, do ktorej sa rozhodne radí, politiku rozhodne nerobia, len o nej informujú...

Vraj - Nebojte sa luzy

"Pred slovenským parlamentom sa opäť raz zišla luza, aby sa nám pripomenula. Vylieza teraz do ulíc častejšie, pretože cíti svoju šancu. V takých chvíľach nie je ľahké byť vlastencom: naozaj si mám nahovárať, že pod slovom vlasť si predstavujem to isté čo oni?" Pýta sa pán Šimečka. Tvrdí tiež, že našu spoločnosť v súčasnosti drží jazyk a hranice územia pokope už len formálne. "Ako môžeme tvoriť jeden národ, keď tuposť luzy je z úplne iného sveta, než v akom žijem ja?" Pýta sa pán novinár pasujúc sa za prototyp dokonalého človeka.

Ste klamári!

Vo svojom komentári to o E. Chmelárovi a tých, ktorí podpísali výzvu poslancom napísal pán novinár s tým, že síce mu ich postoj neprekáža, ani ho neprekvapil, lebo podpísaní "ešte od komunizmu žijú v inom mentálnom svete než ja." Nuž áno, pán novinár - hoci sa vám to nepáči, ale mne kultúru národa rozhodne reprezentuje viac napríklad pani Mária Kráľovičová, ako iní, nemenovaní, prosystémoví, umelci. Hoci vám sú vety, pod ktoré sa pani umelkyňa podpísala, odporné.

Preľaknutí štváči?

Tí, čo tu voči Rusku roky rinčia zbraňami sa stavajú do pozície preľaknutých a bezradných demokratov, ktorí hľadia na to, ako "krajinu dobýja luza.  Ak nenájdeme odvahu jej vzdorovať a ak si vo vlastnom vnútri neobhájime presvedčenie, že sme na správnej strane dejín, tak ona zvíťazí." Nuž zvíťaziť by mal zdravý rozum, nie reč zbraní a vojnové štvanie.

Názor "jedného z luzy"

Pán novinár za luzu považuje väčšiu časť občanov Slovenska, aby som teda nepoužila výraz národa, pretože na zhromaždeniach neboli len ľudia zo Slovenského národa. Bol tam aj pán Imre z Komárna. Jeho národnosť je Maďarská a takisto posádka, ktorú na niekoľko protestov viezol v mikrobuse bola maďarská. Prečo tam teda bol on? "Na Slovensku žijem ja, žili tu moji predkovia, budú tu žiť moje deti, ak ich nevyženú neznesiteľné podmienky. V roku 1968 som nastúpil do prvej triedy ZŠ. Nepamätám si ani tak ten pocit, na ktorý spomínajú ostatné decká pri nástupe do školy, mne sa vybavuje zvuk tankov valiacich sa mestom a strach, že bude vojna. Nechcem, aby toto zažili moji vnuci."

Pomáhame si navzájom 

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.

Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.

Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na [email protected]. Ak nás zaujmete, určite sa ozveme.

Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.