Formy mediálnej manipulácie zverejnil na sociálnej sieti exminister školtva Juraj Draxler. 

V niekoľkých bodoch rozvíja falšovanie štatistík, manipuláciu respondentov a autorít, jemné posúvanie kulís, ignoráciu toho čo sa nehodí, jemné lži a bezočivé lži. Poukazuje aj na psychologičké barličky a na to, že do určitej miery je potrebné to chápať tak, že potrebujú z niečoho žiť.

Falšovanie štatistík

Draxler tvrdí, že ide o jednu z najbežnejších, ktorú médiá robia stále. Manipulácia s reprezentatívnosťou. A uvádza aj príklad: "Zoberie sa desať učiteľov a verejnosti sa podsunie, že reprezentujú názor 90 tisíc učiteľov. Vyberú sa nejaké manipulácie s agrofondami a podsunie sa, že sa tak dialo len za jednej vlády alebo len na Slovensku. Alebo sa podsúva, že všetci, ktorí chápu bezpečnostné obavy Ruska, čítajú statusy pár propagandistov a nad posteľou majú ikonku s Putinom."

Manipulácia respondentov a autorít

"Asi každý, komu zvyknú novinári volať, už zažil to, že tí si vyberajú respondentov tak, aby sa im to hodilo do obrazu. Ak aj zavolajú niekomu, kto im nedá uspokojivú odpoveď, tak ho ignorujú (pred pár rokmi sa proti tomuto začala búriť dokonca časť ľudí, ktorí inak majú ku kaviarni veľmi blízko, ale vyfučalo to). Ale funguje to aj inak, médiá si vytvoria špecifické skupiny autorít. Ak je to pravé kaviarenské médium, tak akademická či morálna autorita bude Šimečka, Radičová, Mikoš, Dostál, kedysi Šebej, atď," vysvetľuje.

Podľa Draxlera ale ide aj o niečo iné. "Aj "nezávislé" autority sa takto vyberajú, "náhodou "zo správnych domácich či zahraničných think tankov. Táto manipulácia je úplne brutálna: napríklad vo svete existuje dosť akademického výskumu internetových manipulácií, ale ten sa na stránku našich novín sotva dostane (výsledky nie sú vhodné, lebo vyvracajú mýty o schopnosti Rusov manipulovať západnou verejnou mienkou). Radšej si zavoláte nejaké "správneho" experta, ktorý žiadne dáta nevidel a neskúmal, ale vie, ako to je. Takmer vždy sa pri silne politických témach oslovujú think tanky, konzultačné firmy, politici, takmer nikdy reálna intelektuálna autorita, alebo akademik," vysvetľuje. 

Jemné posúvanie kulís

Ako príklad uvádza Juraj Draxler článok zo SME 

"Písalo sa tam dramaticky o mienke Švédov a Fínov na NATO, ale nebol tam v tomto smere citovaný žiadny švédsky či finsky predstaviteľ, hoci sa stále na to robili narážky. V skutočnosti hovorili len ľudia z nejakých zahraničných think tankov. Ale pozornému čitateľovi to vzhľadom na to, ako manipulatívne bol text písaný, mohlo ľahko ujsť a ostať v ňom správny dojem, že vstup týchto krajín je na spadnutie, všetci tam o tom hovoria," dodáva.

Ignorácia toho, čo sa nehodí

Ignorácia je podľa Draxlera bežná vec a deje sa v zmysle: "Tak bežná vec, že až škoda o nej písať."

To podľa neho znamená pýtať sa len na to, čo sa nám hodí, a naopak. A v diskusiách o konkrétnych témach opakovať vyhodné, alebo predpísané klišé.

Vysvetľuje na príklade o 2. pilieri. "Budeme opakovať vety o demografii a zamlčíme kadečo iné. V diskusiách o školstve sa budeme tváriť, že odborné školstvo neexistuje, lebo diskutovať o ňom by pre aktivistov bolo ešte nemožnejšie, ako o gymnáziách a o tom, ako sa všetko vyrieši frázami o zážitkovom vyučovaní. V diskusiách o politike budeme hovoriť o korupcii a zamlčiavať, že tu máme chaos takmer vo všetkom (od územného plánovania cez organizáciu samospráv až po dnešný chaos v eurofondoch) a že ten sa naháňaním pár ľudí nevyrieši."

Jemné lži a bezočivé lži

Nádherným príkladom jemných lží je podľa Draxlera napríklad akcia na pamiatku 15 tisíc zabitých alebo nezvestných kosovských Albáncov." A vysveľuj prečo: "...väčšina ľudí si z takto sformulovanej vety odnesie "15 tisíc zabitých". Aj keď tých mohli byť, preháňam, desať. Veľmi elegantná, mimoriadne účinná forma manipulácie."

Bezočivé lži sú podľa neho trochu zložitejšie, lebo ľudia si vedia kadečo rýchlo overiť, ale aj to sa stále podľa neho praktikuje tam, kde nejde o nejaký krátky údaj.

"Mojím "obľúbeným" príkladom je Andrej Bán, ktorý si normálne vymýšľa veci a nikomu v redakciách to zjavne neprekáža. A tak napíše, že medzinárodný súd odobril odstrihnutie Kosova s odvolaním sa na genocídu, hoci ten o nej vôbec nehovoril a špecificky vylúčil špekulovať o vnútorných podmienkach krajiny pred odtrhnutím. Alebo, že Putin odôvodnil zabratie Krymu tým, že tam napádajú Rusov, hoci je to totálna blbosť," dodáva.

Psychologické barličky komentariátu

"Zabime ich všetkých, boh už si to v nebi vytriedi". Toto je podľa Draxlera základná psychologická opora toho, čo robia.

"Veď oni predsa bojujú. Za to, aby nás nezabralo Rusko, aby tu nevládla mafia. Sú boží bojovníci. A tým pádom nemajú čas sledovať nejaké detaily. Napríklad, či je niečo naozaj pravda. Dá sa to povedať aj inak, "keď sa rúbe les, lietajú triesky". A tak drevorubači zo SME a inde rúbu a rúbu," vysvetľuje.

Ďalšou dôležitou oporou je pre nich: "My sme predsa tí múdrejší."  Dôležité pre komentariát je podľa Draxlera stále sa presviedčať, že oni predsa vedia, čo robia, sú elita.

"Vzorom komentariátu je relácia Aj múdry schybí. Keď si nájdeš vzorku nie veľmi rýchlo chápajúcich ľudí, hoci rovno aj s mentálnymi problémami, môžeš sa nad nich vyvyšovať a cítiť sa ako elita. Tak do toho, nájdi a vytvaruj si skupinu, spoločenskú či politickú vrstvu, oproti ktorej sa môžeš cítiť ako niekto. A tak "nezápasia" s faktami, s realitou, ale s nejakým protivníkom, ktorého si do značnej miery sami vhodne vymodelovali," vysvetľuje.

A treťou je: "Nevidím, nepočujem, nehovorím". Draxler vysvetľuje prečo: "Keď sa chvíľu s týmito ľuďmi bavíte, musí vás fascinovať, ako silno dokážu odfliltrovať vnemy a údaje, ktoré sa im nehodia. Nie, že sa o nich nebudú baviť, oni ich naozaj ignorujú tak dokonale, že im to nijako nenarúša svet ich úplne umelej reality."

Do určitej miery je potrebné to chápať tak, že potrebujú z niečoho žiť

Podľa exministra školstva do určitej miery pre to treba mať pochopenie. "Lebo naozaj, ak by začali niečo robiť príliš nezávislo, alebo objektívne, môže sa im to vypomstiť. Médium v určitom spektre, ktoré by prišlo s príliš rozumnou diskusiou na vnútropolitické témy, alebo by dnes dalo priestor príliš vyváženým názorom na Rusko, alebo by, dajme tomu, zverejnilo kritický článok o Izraeli, by asi záhadne stratilo financie aj z nejakých "úplne nezávislých" a dobromyseľných nadácií, a možno aj ďalšie peniaze od niektorých investorov," dodáva.

Treba to podľa neho chápať tak, že potrebujú z niečoho žiť. "Špeciálne v našich podmienkach, kde nemáme slušné verejnoprávne médiá, primerane kreatívne, nezávislé a dobre materiálne zabezpečené. Ale aj tak sa dá fungovať trochu objektívnejšie bez vážnych osobých škôd, vyhnúť sa vyslovene zbesilému propagandizmu a klamstvám," dodáva v závere. A médiám adresuje v závere príspevku na sociálnej sieti otázku: "Neskúsite to?"

Pomáhame si navzájom

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.

Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.

Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na [email protected]. Ak nás zaujmete, určite sa ozveme.

Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.