Búranie nelegálnych stavieb v Plaveckom Štvrtku vyvolalo, kde inde, ako na sociálnej sieti, búrlivú diskusiu. Samozrejme ako to už býva, diskutujúci sa zamerali IBA na jeden aspekt.
K búraniu ilegálnych stavieb sa ako prvý vyjadril Richard Sulík.
"V Plaveckom Štvrtku odstraňujú už druhý dom, ktorý bol nelegálne postavený nad plynovodom. Neverili by ste, koľko roboty je okolo toho, aby sa jednoducho začal dodržiavať zákon. Teraz sa však ukázalo, že zákony platia. Aj pre tých, ktorí si mysleli, že zrovna pre nich nie," uviedol na sociálnej sieti.
Vyjadrenie Richarda Sulíka spustilo vlnu reakcií. Obviňovali ho s rasizmu a z necitlivosti.
Radovan Bránik status, ktorý zverejnil minister hospodárstva Richard Sulík a ktorý vyvolal búrku, "dovysvetlil".
"V Plaveckom Štvrtku na základe právoplatného rozhodnutia súdu skutočne dochádza po predlhých prípravách a hľadaní optimálnej formy riešenia k odstraňovaniu prvých stavieb; ibaže ich Rómom nik nebúra, likvidujú si ich totiž sami. Zainteresovaným subjektom sa totiž podarilo nájsť riešenie, ktoré je pre majiteľov čiernych stavieb zaujímavejšie. Oveľa zaujímavejšie. Natoľko zaujímavé, že namiesto toho, aby sa leteli sťažovať do médií, pustili sa do búračiek sami." Vysvetľuje R. Bránik situáciu nám, neznalým pomerov. Dočítal sa tiež, že sa politici boja čo i len pozrieť na množstvo iných čiernych stavieb a frustráciu zo svojej zbabelosti si potom vybíjajú na bezmocných Rómoch. Nuž, ale prečo si vlastne z tisícov chatrčí po celom Slovensku Sulík vybral pre svoju údajnú pomstu akurát tie dve? A tu sa to začína zamotávať.
Tak prečo práve tie dva domy? R. Bránik tvrdí, že vysvetlenie je absolútne jednoduché. "Oba totiž stáli priamo v ochrannom pásme plynovodu vedúceho k podzemnému zásobníku, teda kľúčovej súčasti kritickej infraštruktúry štátu. Pravda, na Slovensku sú desaťtisíce čiernych stavieb, no skutočne iba zopár z nich si odvážlivci postavili na sude s pušným prachom. V kombinácii s obľúbeným zakopávaním a spaľovaním odpadkov ide o doslova (samo)vražednú misiu - a odstránenie tých stavieb opäť o čosi zníži riziko, že umrú stovky ľudí a krajina nebude mať čím kúriť. Táto zdanlivá drobnosť urobila z odstránenia tých stavieb totálnu prioritu; nie pre vcelku banálne porušenie stavebného zákona, alebo stavanie na cudzom pozemku, to je tu tolerovaný folklór. Iba a len pre akútnu a roky podceňovanú hrozbu."
je absolútne najstráženejšie a najohrozenejšie z pásiem, kadiaľ je zákaz chodit autom, križovať, a vlastne robiť tam prakticky čokoľvek. "A má to pekelne dobrý dôvod. Doslova. A potom je tu bezpečnostné pásmo, akýsi vonkajší perimeter, v ktorom ich žijú stovky. V prípade výbuchu plynu budú mať o čosi menej šťastia a nevyparia sa okamžite - budú sa škvariť, trpieť pod troskami, alebo obe tieto možnosti súčasne." Píše Bránik drsne, ale rozum niektorých diskutérov je už natoľko "otupený", že "len" vysvetlenie nestačí. "Pre lepšiu predstavivosť skúste vo vyhľadávači “gas pipeline explosion - north texas,” alebo čokoľvek podobné a potom to preniesť do osady v Plaveckom Štvrtku. Budete mať veľmi plastický obraz toho, čo tam doposiaľ hrozí."
"Je svojim spôsobom mrazivé, že táto hrozba ľudí na facebooku vôbec nevyrušovala. Nejdem ich upodozrievať z neľudskosti, najskôr totiž o nej nemali ani potuchy a obavy o život tých ľudí z chatrčí im nestáli za status. Potom sa konečne podarí aspoň niekoľkým umožniť cestu z bezvýchodiskovosti osady, a zrazu sa strhne tornádo podráždených reakcií. Pôsobivé. A svojim spôsobom komické." Upozorňuje R. Bránik. Aj na to, že R. Sulík ako prvý minister hospodárstva pochopil riziká a zriadil medzirezortnú pracovnú skupinu.
V tej sa zišli predstavitelia kľúčových ministerstiev, ľudia zo samosprávy, zástupcovia majiteľov pozemkov, silových zložiek, či zástupcovia majiteľov kritickej infraštruktúry. Paralelne s tým bežali procesy, na ktorých konci bola legalizácia odstránenia nelegálnych stavieb, a bude tomu tak aj u ďalších. To všetko sa darí realizovať civilizovane, bez násilia a po dohode s vlastníkmi, ktorí jednoducho idú do lepšieho. Úspešná story, ktorej sa dovčera úspešne darilo unikať mediálnej pozornosti." A tá podobným projektom zrejme ani podľa R. Bránika nesvedčí. Celé si to "vyžerie" práve Sulík. "Roky sa ľudia zo samosprávy doprosovali, počas tých istých rokov sa zas iní potichu modlili, aby sa preboha ešte nejaký čas nič nestalo. A nič. A aj prvý z domov išiel k zemi bez pozornosti médií, a potom stačí jeden nešťastný status a je vymaľované."
"Tak len pre záznam; toto naozaj nie je a nebola rasovo motivovaná kauza a nikto neutrpel a nestratil, naopak. Išlo a ide predovšetkým o životy a zdravie ľudí z osady, ktorí žili na časovanej bombe. Riešenie, ktoré sa našlo o minútu dvanásť snáď pomôže začať obracať desiatky rokov zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu k lepšiemu. Kauzy inštitucionálneho rasizmu treba naozaj hľadať inde." Uzatvára R. Bránik.
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.