To, ako budú poslanci hlasovať za DCA, si budú ľudia pamätať rovnako, ako si pamätajú hlasovanie pri Ústave, píše politológ a historik Eduard Chmelár.
Aj napriek tomu, že od hlasovania o Ústave uplynie 30 rokov, ľudia vedia...
Titulok správy v TASR
„Odborníci vyzývajú poslancov, aby podporili obrannú zmluvu s USA“. "No tých museli hľadať veľmi dlho," konštetuje E. Chmelár: "V texte však ich mená nenájdete. Chýba len vyháňač diabla, vyvolávač duchov, astrologička a masérka. Takáto zostava pobaví o to viac, že práve nositelia týchto postojov urážali expertov na ústavné právo, medzinárodné právo či sudkyne, že sa tomu nerozumejú."
Táto výzva nemohla prekvapiť.
Tvoria ju zväčša propagandistické mimovládky, ktoré poberajú štedré dotácie z ministerstva zahraničných vecí a obrany, ako aj tradičná zostava starých známych, ako Michal Vašečka a podobní. Sú to tí, ktorí verejne podporovali všetky americké imperiálne vojny v príkrom rozpore s medzinárodným právom. Tí istí, ktorí písali Barackovi Obamovi ufňukaný list, keď sa rozhodol znížiť podporu proamerickým think-tankom v strednej Európe, aby na nich nezabúdal." Uvádza veci na pravú mieru Chmelár: "Ale my nie sme zdravá spoločnosť, a tak naše médiá poznajú odpovede ešte skôr ako si začnú klásť otázky, osočujú kritikov brachiálnej moci v medzinárodnej politike, a to aj tých (alebo najmä tých), ktorých varovania a prognózy sa ukázali byť správne."
Fakt sme sa nikam neposunuli?
"Je desivé uvedomiť si, že za dvadsať rokov sa slovenská spoločnosť nikam neposunula. Slovenská spoločnosť nie je rozdelená, ona už dnes fakticky neexistuje, stratila spoločné záujmy, rozpadla sa na nezlučiteľné svety. Verejný diskurz ovládajú tí istí „ctihodní“ luhári, ktorí sa za svoje klamstvá a zločiny nemuseli ani zodpovedať, ani ospravedlniť, a tak dnes smelo vyliezajú zo všetkých dier a naďalej verejnosť zavádzajú, akoby sa medzitým nič nestalo. Vrcholom nevkusnosti bol včerajší rozhovor s expremiérom Mikulášom Dzurindom na TA3." Píše v statuse E. Chmelár.
"Ako je možné, že tento usvedčený podvodník dostal taký veľkorysý ničím nerušený priestor? Veď pri jeho slovách „ja som proti agresii, ja som proti porušovaniu práva“ musel grcať každý, kto si pamätá rok 2003!" Zhnusene konštatuje historik: "Prečo je pri dnešnom stave poznania možné takto beztrestne klamať, čo to stváral moderátor, keď dovolil nazývať principiálny odpor proti dokázanému porušeniu medzinárodného práva „vajataním“, keď dovolil Dzurindovi chvastať sa tým, že mal odvahu alebo skôr drzosť ignorovať všetky pravidlá svetového spoločenstva a stať sa spolupáchateľom vojnových zločinov, ktoré si v konečnej bilancii vyžiadali milión mŕtvych? Ako je toto vôbec možné?! Mikuláš Dzurinda má (povedané jeho slovníkom) krvavé paprče a v spravodlivom svete by už dávno hnil vo väzení."
Pamätajme na to"
"Bolo to predsa také jasné. Tu stojí medzinárodné právo a svetový poriadok – a tamto je jasná vojenská agresia podľa všetkých kritérií a definícií. Ľudia, ktorí nás hnali do zničenia Juhoslávie, Afganistanu a Iraku, ľudia, ktorí rozbili Blízky východ a severnú Afriku, morálne zlyhali a spáchali strašné zločiny. A namiesto toho, aby za ne pykali, naďalej ovládajú verejnú mienku a snažia sa umlčať tých, ktorí mali vtedy i dnes pravdu. Ivan Korčok sa rozhorčuje, že sa zdvihla vlna nevôle proti prítomnosti amerických vojakov na Slovensku a opakuje mantru, že nám z členstva v NATO vyplývajú určité záväzky a kedy ich máme plniť, ak nie dnes. Nie, pán minister. My Američanom ani Severoatlantickej aliancii nič nedlžíme. Neboli to americkí vojaci, ktorí bojovali za nás, ale boli to naši vojaci, ktorí umierali v nezmyselných amerických imperiálnych vojnách, pomáhali sme nad rámec našich povinností zakotvených v Severoatlantickej zmluve a nikto nám nemá právo nič vyčítať. Dnes chceme jediné právo – právo suverénneho štátu rozhodnúť sa, že odmietame to, čo chcú oni, ale čo nepotrebujeme my: bez nátlaku, bez vyhrážok, bez strašenia. A vy, páni poslanci a panie poslankyne, uvedomte si, že to, ako budete hlasovať v prípade tejto zmluvy, sa bude ešte dlho pamätať, bude sa to pamätať tak, ako sa dodnes pamätá na to, kto ako hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky. Nie je to žiadna “technická zmluva“, bude to principiálne a historické rozhodovanie o skutočnom stave našej slobody, o skutočnom stave našej nezávislosti a o skutočnej vôli zastávať štátne záujmy Slovenskej republiky." Uzatvára E. Chmelár.
Pomáhame si navzájom
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk, alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.