Prinajmenšom v súčasnom stave napätia obe strany teraz vedia, na čom sú, vyjadril sa pre RT predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku a riaditeľa výskumu Medzinárodného diskusného klubu Valdai Fjodor Lukjanov.

Pokrytectvo zrazu zmizlo

Zdá sa, že rýchle zmrazenie vzťahov Ruska so Západom sa ešte len začalo, no už ukázalo niečo ako zlatú strednú cestu. Patová ​​situácia v súvislosti s rozširovaním NATO by pravdepodobne mohla byť skrytým požehnaním, pretože veľmi rýchlo odstránila vrstvu pokrytectva, ktorou sú tieto vzťahy silne pokryté. 

Bol to mix dvojtvárnosti a sebaklamu s poriadnym podielom ideologickej dogmy. Množstvo ingrediencií v recepte bolo vecou chuti, ale mix zostal väčšinou rovnaký.

Keď sa Moskva rozhodla ďalej neplytvať slovami, vyvolalo to poriadny šok. Zrazu to nedávalo zmysel a neslúžilo žiadnemu účelu pokračovať v splietaní politicky korektných naratívov ďalšími nezmyselnejšími vyhláseniami. Obloženie spadlo z budovy a odhalilo jej základnú štruktúru - takú, kde aspoň obe strany môžu vidieť stav rozkladu.

Expanzia NATO príliš nepomohla

Tento zhoršujúci sa stav bilaterálnych vzťahov priniesol niekoľko zaujímavých zistení. Najzaujímavejšie z nich je, že expanzia NATO za posledných 25 rokov neprispela k tomu, aby bol blok silnejší ako politická alebo vojenská mocnosť. Pokiaľ ide o vojenskú kapacitu, privítala niekoľko krajín, ktoré len veľmi málo prispievajú do spoločných síl, ale zároveň majú rovnaké privilégiá, pokiaľ ide o pomoc, ktorú môžu podľa charty dostať. Z politického hľadiska je situácia ešte komplikovanejšia.

NATO sa rozrástlo do bodu, keď jeho členovia vypadli zo synchronizácie v otázke hrozieb. V skutočnosti je ťažké predstaviť si hrozbu, ktorá by sa rovnako týkala, povedzme, Kanady a Portugalska, Litvy a Grécka alebo Turecka a Islandu. Dlhodobé hľadanie zjednocujúcej misie NATO, ktorá by mohla nahradiť agendu studenej vojny, zostalo bezvýsledné pre takú rôznorodosť záujmov medzi jeho členskými štátmi. 

Pokiaľ bola situácia na globálnej scéne pokojná, nezhody sa riešili diskusiami od summitu k summitu a množstvom byrokracie. Pokiaľ ide o zapojenie bloku na mieste (v Juhoslávii a ďalej), vždy existovala skupina národov, ktorá prevzala vedenie, zatiaľ čo zvyšok poskytoval symbolickú podporu.

NATO sa konečne našlo, žiaľ, nie je v plnej sile

Keď sa geopolitika po studenej vojne obrátila ku konfliktu s postsovietskym Ruskom, zdalo sa, že to konečne poskytlo riešenie desaťročného hľadania misie NATO. Veci sa uzavreli do kruhu a vrátili sa do starých koľají. 

Takto to však už nešlo a ani nemohlo fungovať. „Noví starí“ protivníci sú v dnešnej dobe na sebe závislí oveľa viac, než tomu bolo v ére studenej vojny. Spor medzi Moskvou a NATO sa týka tých istých štátov, ktoré spadajú pod politiku rozširovania bloku, ktorej cieľom je slúžiť ako základ pre európsku bezpečnosť. 

Je to tá istá politika, ktorá bola výsledkom studenej vojny a ovplyvnila jej porazených, vrátane postsovietskych republík a postsocialistických štátov Európy.

Rôznorodosť záujmov jednote neprospieva

Práve tu však vstupuje do hry rôznorodosť záujmov ako faktor. Príliš veľa členských štátov nepovažuje takúto situáciu za bezprostrednú hrozbu pre seba, aj keď sa rozhodnú formálne podporiť vec. Pre nich je čokoľvek, čo sa deje vo východnej Európe, príliš ďaleko a zakorenené príliš hlboko v histórii, ktorej nie sú súčasťou, tak prečo riskovať? 

Tento nedostatok zosúladenia medzi členskými štátmi nie je dôvod na obavy v časoch pokoja, ale v časoch problémov musí NATO zaujať stanovisko – a o to viac teraz štáty, ktoré hľadajú ochranu pred údajnou ruskou agresiou, verejne požadujú dôkaz o tom, že blok poskytne solidaritu. Nemôže sa vrátiť k svojim sľubom verejne bez toho, aby podkopal svoje vlastné základy.

NATO neočakávala, že bezpečnostné záruky bude niekto niekedy aj požadovať

Inými slovami, keď NATO formulovala svoju politiku rozširovania, nikdy v skutočnosti neočakávala, že bezpečnostné záruky, ktoré poskytla, bude niekto v dlhodobom horizonte požadovať. Keď príde na skutočnú krízu a popredné mocnosti bloku začnú hovoriť o vojne, mnohí spojenci prestanú vidieť zábavu v celej záležitosti a začnú uvažovať v duchu 'naozaj to potrebujeme?' 

Ak sa to stane, keď členský štát NATO volá o pomoc, čo možno povedať o prosbách o pomoc od nečlenov, aj keď si ich masívna propaganda myslela, že sú len krôčik od toho, aby boli na palube?

Nešťastný incident šéfa nemeckého námorníctva

Nedávny incident, pri ktorom musel šéf nemeckého námorníctva odstúpiť pre niektoré poznámky, na ktoré si nedal pozor počas návštevy Indie, odhaľuje veľa o situácii. Pochybnosti, ktoré vyjadril v súvislosti s rastúcou patovou situaciou, mali zmysel. To znamená, že nemohol byť jediný, kto ich mal. 

Bola to skôr otázka priorít a národných záujmov. Prečo prilievať olej do konfliktu s Ruskom, keď sa svet mení a zmena už nie je v prospech Európy ani Nemecka, zatiaľ čo Čína na globálnej scéne stúpa ako nová mocná a nie nevyhnutne priateľská sila? 

Vzhľadom na náročnú sociálnu a ekonomickú situáciu to dáva ešte menší zmysel, tak prečo si to ešte zhoršovať prerušovaním väzieb s kľúčovým dodávateľom energie a dôležitým ekonomickým partnerom?

https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/27/americky-plan-barbarossa-koniec-sveta-video

Vraj nástroj stability a politickej transformácie

V priebehu desaťročí prešla NATO zvláštnou transformáciou. Počas studenej vojny blok veľmi pevne hovoril o svojej pripravenosti zapojiť sa do komunistickej hrozby, hoci to nikdy nemusel urobiť. Vďaka tomu si vytvoril veľmi pozitívny imidž. 

Neskôr opustil svoju militaristickú rétoriku a začal sa presadzovať ako nástroj stability a politickej transformácie. Paradoxom bolo, že potom musel konečne splniť nejakú vojenskú povinnosť – v Juhoslávii, potom v Iraku a Líbyi. 

Vzhľadom na to už všetky tie reči o tom, že politika NATO je prísne defenzívna, už nemajú zmysel. Teraz dospel do bodu, keď ho niektorí vystrašení spojenci žiadajú, aby použil silu a preukázal sa ako vojenská organizácia – zdá sa však, že nie je príliš ochotný vyhovieť.

Nedávne kroky Ruska prinútili NATO vzdať sa rétorických cvičení a začať prehodnocovať svoje ciele a záujmy, ako aj otestovať hranice toho, ako ďaleko by bola ochotná zájsť – v reálnych podmienkach, nie ako PR trik. A to už je prelom.