Referendum je navyhnutné, ľud musí rozhodnúť to, v čom politici zlyhali! To, že debaty politikov o vojenskej zmluve s USA už nemajú nijaký význam, podčiarkol vo svojom statuse na sociálnej sieti historik, publicista a politológ Eduard Chmelár. Prezidentka však už dala ministrovi obrany poverenie. Majú tieto výzvy ešte nejaký zmysel?
Včerajšie diskusie v televíziách o vojenskej zmluve s USA podľa Chmelára potvrdili, že referendum je nevyhnutné a debaty politikov už nemajú nijaký význam. Diskusie majú zmysel iba vtedy, keď sa obe strany počúvajú, keď si vymieňajú racionálne argumenty a keď ich slovný súboj niekto moderuje, konštatuje publicista.
"Včera som však s úžasom sledoval, že moderátori či už zámerne alebo z nedostatku profesionality nezvládli svoju úlohu, hádka sa im vymkla spod kontroly a mlčky sa prizerali, ako jedna strana hrubým až hulvátskym spôsobom nielenže prekrikuje druhú, ale neumožňuje jej ani odpovedať," píše Chmelár.
Už sa podľa neho točíme v jednom začarovanom kruhu, už sa nedozvedáme nič nové, pretože vládna koalícia sa tvári, akoby argumenty ani nepočula, nereaguje na ne a ide podľa dohodnutého manuálu, bez ohľadu na to, že šíri hrubé lži.
"Napríklad výhovorka Borisa Kollára, že si musel overiť u ministra obrany, či tu môžu byť jadrové zbrane a ten ho ubezpečil, že nemôžu, je fraška. Boris Kollár dostal všetky potrebné informácie a veľmi dobre vie, že nijaký znalec medzinárodného práva nepotvrdil takú hlúposť, že tu nesmú byť nukleárne zbrane. Spoľahnúť sa pri tom radšej na slová notorického politického klamára Naďa je v tom lepšom prípade alibizmus, v tom horšom pokrytectvo," upozorňuje historik.
Už včera Chmelár poznamenal, že nasadiť do diskusií o DCA Veroniku Remišovú a Janku Cigánikovú je podobná úroveň ako vyslať tam Joža Pročka a Romanu Tabák. "Ja sa čudujem, že sa s nimi niekto vôbec bavil. Vysvetľovať Vasilise Premúdrej, že my naozaj nie sme povinní prijať Ukrajinu do NATO? Alebo pokúsiť sa vysvetliť Janke Cigánikovej, že vyriešiť spor na Ukrajine nie je ako stiahnuť gaťky, že si to vyžaduje diplomatický takt a neprilievať olej do ohňa?"
Toto tragické rozdelenie spoločnosti už nedokáže zaceliť hlasovanie v parlamente. Ľudia potrebujú referendum. Potrebujú sa k tejto otázke vyjadriť nielen preto, lebo nebola súčasťou programu vládnych strán, ale najmä preto, že ju správne pociťujú ako tak dôležitú otázku s ďalekosiahlymi následkami, že by mali o nej rozhodnúť oni, konštatuje Chmelár.
"Vládna propaganda bude robiť všetko pre to, aby vás od účasti odhovorila, ale nemali by ste jej to dovoliť. Spomeňte si, koľko problémov sme si mohli ušetriť, keby sme neboli ľahostajní k veciam verejným. V roku 1997 bolo zmarené referendu, v ktorom boli aj otázky, či ste za rozmiestnenie jadrových zbraní a cudzích vojenských základní na území Slovenska," pripomína historik.
Najbližšie k úspechu podľa Chmelára malo referendum z roku 1998, ktoré sa pýtalo ľudí, či sú za to, aby parlament prijal ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov. K urnám sa dostavilo 44,25 % oprávnených voličov, z ktorých 90 percent hlasovalo za. Chýbalo necelých 6 percent do platnosti referenda...
"Krátko na to sa dostala k moci Dzurindova vláda, ktorá sprivatizovala, presnejšie rozkradla všetky strategické podniky. Lebo ľudia ju nezastavili... Neurobte druhýkrát takú chybu a keď sa vypíše referendum, poďme voliť a zastavme tú škandalóznu zmluvu!" Vyzýva na záver Slovákov Chmelár.
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk, alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.