Známu dedinku Čičmany navštevujú ročne desaťtisíce turistov. Populárna je najmä vďaka maľovaným dreveniciam. Geometrické ornamenty z Čičmian však môžeme vidieť všade – na tričkách, potravinových obaloch či poťahoch vo vlakoch. Obec však z toho nič nemá a doslova živorí. Problémy známej dedinky priblížila Pravda.
Pred sto rokmi mali Čičmany 1 400 obyvateľov, dnes ich majú 123. Po zániku ku fabriky na výrobu súkenných papúč sa v dedine akoby zastavil čas.
„Môže to dôjsť až k tomu, čo sa stalo s Vlkolíncom, ktorý už nie je samosprávou,“ povedala starostka Iveta Michalíková. Vlkolínec je zapísaný na zozname UNESCO a patrí pod Ružomberok. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. „Vieme, že keď je enormný pokles obyvateľov, samosprávy sa musia spájať. Kým ale budem vo svojej funkcii, urobím všetko preto, aby sa nám to nestalo.“
Napriek bohatému turistickému ruchu obec živorí
Mnohí zrejme vnímajú Čičmany ako prosperujúcu obec. „Ročne sem príde zhruba 30-tisíc návštevníkov, no odhadujem, že to číslo je podstatne väčšie. Napriek tomu je naša pokladnica prázdna. Peniaze totiž zarábajú miestni podnikatelia, nie samospráva,“ vyvracia takéto vnímanie dediny starostka.
Príjem nemajú ani z expozícií v tamojších dreveniciach, lebo patria Považskému múzeu. „Takže nám tu po turistoch zostáva akurát tak odpad, za ktorého odvoz musíme platiť,“ povedala starostka.
Michalíková navrhuje, aby obec finančne podporili celoslovensky pôsobiace veľké firmy. Viaceré používajú čičmianske tradičné ornamenty, no samospráva z toho nič nemá. Obchodné reťazce nimi zdobia obaly potravín, súkromné podniky či štátne inštitúcie ich dávajú na rôzne druhy odevov a dekoračných predmetov. Slovenská šperkárka Petra Toth vytvorila kolekciu Čičmanskí kohútkovia a obci nedávno darovala peniaze.
Nedá sa uplatniť ani ochranná známka
Ochranná známka sa na čičmianske ornamenty uplatniť nedá. Väčšina dreveníc v obci patrí súkromným osobám. Mnohí majú vo svojom vlastníctve aj kroje zdobené takýmito vzormi. Nie je tak možné určiť, koho vlastne sú.
V Čičmanoch momentálne žije osemdesiat percent dôchodcov, takže obec pomaly vymiera. Najvýraznejšie by im pomohol prísun obyvateľov, ale tí sa tam veľmi nehrnú. Chodia sem len na rekreáciu. Obec žije z podielových daní. Mesačný príjem je 2 500 eur, čo je málo. Aj preto zaviedli platené parkovanie, ktoré im pomohlo. Peniaze využili na odstraňovanie škôd po povodni.
Od februára sa sa začne zbierka na podporu a záchranu Čičmian. Prispieť však môže ktokoľvek na na webe zverejnenom čísle obecného účtu.
Špecifické obce by mali mať iné postavenie a financovanie
Problém vníma aj Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska. Uviedol: „Jej ornamenty sa stali symbolom Slovenska a súčasťou našej medzinárodnej reprezentácie. Na druhej strane idú Čičmany do kolien, a keď sa im nepodá pomocná ruka, môžu po nich zostať skutočne už len ornamenty a história.“ Podľa neho treba vytvoriť špeciálnu kategóriu samospráv, ktoré budú mať iné financovanie: „Okrem metropol, ako sú Bratislava a Košice, máme tiež krajské mestá, kúpeľné či zapísané v UNESCO. Všetky tieto plnia špecifické poslanie,“
Miroslav Jakubes z Považského múzea priblížil, že čičmianske ornamenty majú dvestoročnú históriu. Najskôr boli veľmi jednoduché a miestni ich robili v podobe vlnoviek, guličiek či krížikov. „Ľudia si tak chceli svoju chalúpku ochrániť pred vetrom, dažďom a hmyzom. Vzory maľovali haseným vápnom, ktoré malo veľmi dobrý vplyv na drevo,“ povedal.
V roku 1921 ale nastal v dedine požiar. Keďže obyvatelia si tam chceli zachovať ten pôvodný ľudový ráz, po pár rokoch začali chalúpky stavať nanovo. „Na ne už nanášali ornamenty, ktoré je možné vidieť v súčasnosti. Odráža sa v nich estetické cítenie tunajších žien. Tie medzi sebou pretekali, ktorá má krajší domček,“ vraví Jakubes. Každý ornament má vlastný názov: baranie rošky, na panence, kuracie ritky či najpopulárnejšie sŕcko a kohútkovia.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.