Názor Scotta Rittera (Russia Today)

Pentagon práve pripravuje možnosti pre prezidenta Joea Bidena týkajúce sa rozmiestnenia amerických síl na východnom krídle NATO. Ich cieľom má byť odradenie Ruska od konania proti Ukrajine alebo ohrozovania najvýchodnejších členov NATO - Poľska, Lotyšska, Estónska a Litvy. Ani všetky americké jednotky spolu by sa však nemohli postaviť ruskému protivníkovi. Neboli totiž vycvičené na boj v modernom konflikte proti súperovi na rovnakej úrovni. Toto konštatuje naozaj na slovovzatý odborník - bývalý spravodajský dôstojník americkej námornej pechoty slúžiaci v Sovietskom zväze ako inšpektor implementácie zmluvy INF, v štábe generála Schwarzkopfa počas vojny v Perzskom zálive a v rokoch 1991-1998 ako zbrojný inšpektor OSN, Scott Ritter. 

Približne 8 500 amerických vojakov bolo uvedených do pohotovosti, aby boli v krátkom čase pripravení na vyslanie do Európy. Ide o americký kontingent síl rýchlej reakcie NATO, čo je mnohonárodná jednotka so 40 000 vojakmi, ktorej úlohou je reagovať na agresiu proti členským krajinám.

Ak by USA chceli urobiť viac, mohli by nasadiť niekoľko letiek stíhačiek amerického letectva spolu s ďalšou ťažkou obrnenou brigádou, ktorej vybavenie je umiestnené v Poľsku, a niektorými podpornými jednotkami. Mohlo by tiež poslať 3 000 vojakov z 82. výsadkovej divízie, ktorá má za úlohu „reagovať na nepredvídané udalosti kdekoľvek na svete do 18 hodín“.

Na Rusov nestačia

Všetky tieto jednotky, aj keby boli zhromaždené spolu, by sa však nemohli postaviť potenciálnemu ruskému protivníkovi z jednoduchého dôvodu. Žiadna z týchto síl nebola vycvičená na boj v modernom konflikte kombinovaných zbraní proti súperovi na rovnakej úrovni. 

Umiestniť jednotky a vybavenie na bojisko je tá jednoduchá časť; nechať ich vykonávať štandardné úkony je ťažšie a nechať ich vykonávať doktrínu, ktorá už nie je v móde, je nemožné.

Joe Biden by si mohol myslieť, že s týmito rečami o projekcii vojenskej sily tvrdo pracuje. Všetko, čo robí, však ešte viac podčiarkuje absolútne tristný stav bojovej pripravenosti, v ktorom sa americká armáda nachádza po 20 rokoch konfliktu nízkej intenzity v stratenej veci. 

Čas na rozmiestnenie 50 000 vojakov do Európy bol v roku 2008, po rusko-gruzínskej vojne, alebo v roku 2014, po kríze na Kryme. Ak by sa 50 tisíc dobre vyzbrojených amerických vojakov preorientovalo na náročnú úlohu boja proti pretrvávajúcemu pozemnému konfliktu v Európe, mohlo by to prinútiť Rusko, aby prehodnotilo svoje možnosti. 

Tým, že teraz Biden zvažuje túto možnosť, všetko, čo Biden robí, je dokazovanie toho, že USA sú zlyhávajúcou superveľmocou a NATO postráda účel aj motiváciu.

Tieň svojho bývalého ja

Aký rozdiel sú tri desaťročia! V roku 1990 pozostávala americká armáda v Európe (USAREUR) z približne 213 000 bojaschopných síl organizovaných do dvoch zborov – V a VII – berlínskej brigády a 3. brigády 2. obrnenej divízie, rozmiestnenej v severnom Nemecku na ochranu prístavu v Hamburgu. Každý zbor pozostával z jednej pešej divízie, jednej obrnenej divízie a obrneného jazdeckého pluku. 

https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/28/kto-organizuje-kampan-proti-rusku

Prostredníctvom programu známeho ako Return of Forces to Germany (REFORGER) by USAREUR mohol byť do 10 dní posilnený o ďalšie tri mechanizované pešie divízie (jedna z nich Canadien) a dve obrnené brigády, ktoré by naplnili V. a VII. zbor v plnej sile. Ako aj III. zbor  pozostávajúci z dvoch obrnených divízií, mechanizovanej pešej divízie, jazdeckého pluku a iných jednotiek na úrovni zboru. 

Tieto sily by padali na vopred rozmiestnené vojenské sklady udržiavané na úrovni stálej pohotovosti. Medzi silami v Európe a silami vyčlenenými na nasadenie sa USAREUR mohol pochváliť celkovou bojovou kapacitou viac ako 550 000 vojakov, ktorí pomáhali udržiavať mier počas dlhej americkej studenej vojny so Sovietskym zväzom. Ten mal okolo 600 000 vojakov umiestnených vo východnej Európe, vrátane 338 000 vo východnej časti samotného Nemecka.

Operácia, ktorá v modernej histórii nemá obdobu

Sila amerických síl sa vtedy prejavila vo vojne o oslobodenie Kuvajtu od vojakov Saddáma Husajna v roku 1991. USAREUR nasadil veliteľstvo VII. zboru spolu so 75 000 príslušníkmi, 1 200 tankami, 1 700 bojovými obrnenými vozidlami, viac ako 650 kusmi delostrelectvo a viac ako 325 lietadiel do Perzského zálivu na podporu operácie Púštny štít/Púštna búrka. 

Desaťročie intenzívneho výcviku v kombinovanom zbrojení na podporu novej doktríny vzdušných pozemných bitiek urobilo zo síl USAREUR najbojovnejšie jednotky v operácii, ktoré pomohli rozdrviť štvrtú najväčšiu armádu sveta v 100-hodinovej pozemnej bojovej operácii, ktorá v modernej histírii nemá obdobu.

https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/28/lavrov-nezautocime-video

Za zásluhy vyhodený do koša histórie

Po zachovaní mieru v Európe a víťazstve vo vojne na Blízkom východe bol USAREUR odmenený tým, že bol bez slávností vyhodený do koša histórie. V roku 1992, po páde Sovietskeho zväzu, sa asi 70 000 vojakov presunulo do kontinentálnych Spojených štátov, čo je súčasťou stiahnutia, ktoré spôsobilo, že USAREUR sa do konca toho roku scvrkol na približne 122 000 vojakov; O 12 mesiacov neskôr to bolo asi 62 000 vojakov. 

Bolo nám povedané, že studená vojna sa skončila a už nie je potrebné znášať náklady na udržiavanie stálej jednotky v pohotovosti, pretože po rozpade Varšavskej zmluvy a Sovietskeho zväzu už nikdy nebude v Európe pozemná vojna veľkého rozsahu. 

Do roku 2008 bolo posledné zostávajúce veliteľstvo o veľkosti zboru v USAREUR, V Corps, hodnotené ako najmenej hodnotné vojenské aktívum v celej americkej armáde z hľadiska možností projekcie výkonu.

Opica vidí, opica robí

USA neboli jedinou mocnosťou NATO, ktorá chcela znížiť náklady v období po studenej vojne. V roku 1988 – rok pred pádom Berlínskeho múru – sa západonemecká armáda zaoberala  reorganizačným plánom, ktorý by si zachoval štruktúru 12 divízií so 48 brigádami, ale znížil by stav posádky z 95 % na „kádrovú štruktúru“ len 50% - 70%, ktoré bolo možné uviesť do plnej sily iba mobilizáciou záloh. 

Nemecko dnes nie je schopné rýchlo nasadiť jedinú obrnenú brigádu

Do roku 2020 sa nemecká armáda, ktorá v súčasnosti predstavuje zjednotenú krajinu, zredukovala na niečo viac ako 60 000 vojakov organizovaných do dvoch obrnených divízií po šiestich brigádach a jednej divízie rýchleho nasadenia po dvoch brigádach.

 Ale aj tento znížený údaj je zavádzajúci – na nasadenie bojaschopných obrnených síl o veľkosti práporu v Pobaltí ako súčasť koncepcie „bojovej skupiny“ NATO musí Nemecko kanibalizovať svoje existujúce obrnené sily. Nemecko dnes nie je schopné rýchlo nasadiť jedinú obrnenú brigádu zo svojich kasární.

Briti dokážu pozliepať len jednu obrnenú brigádu

V roku 1988 Britská armáda Rýna (BAOR, zastupujúca britský kontingent NATO v Európe) pozostávala z približne 550 000 vojakov organizovaných do jedného obrneného zboru pozostávajúceho z troch obrnených divízií s ôsmimi brigádami a podpornými jednotkami. 

Do roku 2021 tento počet klesol len na 72 500 vojakov v celej britskej armáde, pričom v pevninskej Európe nie sú žiadne jednotky. Navyše, Briti sú schopní postaviť len dve obrnené brigády, z ktorých iba jedna je schopná v krátkom čase preniesť silu v akejkoľvek zmysluplnej kapacite na európsku pôdu.

NATO zvládne iba „operácie iné ako vojna“, je vojensky vykastrované

Každá iná armáda v NATO prešla podobným znížením. Spolu so znížením veľkosti prišlo k podobnému zníženiu tréningov, čo sa týka rozsahu. Zatiaľ čo REFORGER pripravoval vojakov na boj s viacerými divíziami pomocou doktríny zameranej na použitie operácií kombinovaných zbraní, dnes NATO vykonáva výcvik vo veľkosti práporu a brigády, ktorý sa zameriava na konflikty nízkej intenzity a „operácie iné ako vojna“ ( udržiavanie mieru, reakcia na katastrofy atď.).

NATO dnes nemôže bojovať proti jednotke o veľkosti zboru, aj keby malo funkčnú jednotku veľkosti zboru schopnú výcviku. Faktom je, že NATO je len tieňom svojho bývalého ja, vojensky vykastrované a neschopné premietať moc v akejkoľvek významnej miere.

Rusko na tom bolo podobne, ale....

Samozrejme, NATO nebolo jedinou európskou vojenskou organizáciou, ktorá prešla redukciou a reštrukturalizáciou. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 bola ruská armáda v totálnom rozklade. V roku 1988 mala sovietska armáda približne 5,5 milióna príslušníkov; do roku 1998 tento počet klesol na približne 1,5 milióna.

Akonáhle bola ruská armáda nakonfigurovaná na porážku NATO a okupáciu západnej Európy, v roku 1998 nebola schopná vykonávať stredné ani veľké vojenské cvičenia. V boji v Čečensku si počínala slabo a vo svojej vnútornej reorganizácii sa popasovala tak zle, že jej schopnosť prenášať silu bola prakticky nulová.

https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/27/americky-plan-barbarossa-koniec-sveta-video

Veci sa začali meniť s rozširovaním NATO na východ

V roku 2000 sa veci začali obracať. Prezident Vladimír Putin vniesol do ruskej vojenskej služby zdanie účelnosti a disciplíny. Putina čiastočne motivovalo rozširovanie NATO na východ, ktoré napriek prísľubu bývalému sovietskemu prezidentovi Michailovi Gorbačovovi, že jednotky NATO sa v prípade znovuzjednotenia Nemecka neposunú „o palec“ na východ, prevzalo do svojich radov nielen bývalé štáty Varšavskej zmluvy, ale aj bývalé sovietske republiky. 

Ruská armáda porazila čečenské povstanie v druhej čečenskej vojne (čo sa armáde USA a NATO nepodarilo dosiahnuť za 20 rokov v Afganistane) a dobre si viedla v gruzínsko-ruskej vojne v roku 2008 aj v operácii na Kryme v roku 2014. Rusko vo veľkej miere v reakcii na expanziu NATO na východ zreformovalo dve vojenské formácie z obdobia studenej vojny – 1. gardovú tankovú armádu a 20. armádu kombinovaných zbraní – ktoré sa špecializovali na ten istý druh mobilných, rozsiahlych kombinovaných zbrojných operácií americkej armády. A NATO zabudla ako bojovať.

Ohýba cestu von z boja

Bez premietania ruských úmyslov je realita taká, že nahromadenie ruskej armády v jeho západných a južných vojenských obvodoch v kombinácii s nasadením mobilných síl v Bielorusku predstavuje schopnosť projekcie vojenskej sily, ktorá je nielen schopná poraziť Ukrajinu, ale aj sily NATO v súčasnosti rozmiestnené na jej východnom krídle. 

Šanca na takúto totálnu vojnu konvenčného štýlu môže byť extrémne malá, ale niet pochýb o tom, kto tu má výhodu

Po rokoch, keď sa správali ako tínedžerský tieňový box v pivnici domu svojej matky a hrali sa s fantáziou o vyradení Ivana Draga vo filme Rocky IV z roku 1985, USA a NATO sa ocitli konfrontované s realitou situácie, ktorú sami vytvorili. Po bitke s Ruskom vo viere, že nie je dosť silné na to, aby zdvihlo rukavicu, je transatlantická aliancia konfrontovaná s realitou, že Ivan Drago je živý a zdravý a stojí v ringu pripravený bojovať. 

Na obrazovke bol Rocky IV zábavný film s (ak ste Američan) uspokojivým koncom. V modernom remaku, o ktorom uvažujú Joe Biden a NATO, je Rocky Balboa o niečo viac ako postava v ich kolektívnej predstavivosti. Namiesto toho, aby vstúpili do ringu a čelili tejto výzve, jediné, čo môžu USA a NATO urobiť, je pokračovať v ohýbaní sa a dúfať, že Rusko im jednoducho skočí na blafovanie a predstieranie moci, ktorá už jednoducho neexistuje.

https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/26/nato-sa-para

Pomáhame si navzájom  

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.

Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk, alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.