Komentár Juraja Draxlera (Facebook)
O čo ide na Ukrajine? - Je to jednoduché, až triviálne. Obludné je to, ako sa celkom jednoduchý obraz snaží kriviť masívna propaganda. Rusko nemôže dopustiť, aby sa z Ukrajiny stalo vojensky nepriateľské územie. Je to príliš blízko k jadru Ruska na to, aby tam mohli tolerovať vojenské inštalácie USA, tvrdí vo svojom komentári Juraj Draxler. A upresňuje, že polovica Ukrajiny je navyše tradične ruskojazyčná a tá sa pozerá k Moskve ako k svojmu prirodzenému ochrancovi.
Kyjevská vláda ale tlačí v oboch týchto oblastiach. Hlási sa k tomu, že chce členstvo v NATO a členstvo v NATO neznamená podpis na obrannej zmluve, znamená to otvorené dvere pre americké ozbrojené a špionážne sily, dokresľuje Juraj Draxler.
Zároveň pomerne tvrdo potláča práva rusky hovoriacich občanov. Jazykový zákon prijatý v roku 2019 (jednotlivé ustanovenia nabiehajú postupne) zrušil ruskojazyčné stredné školy, potom tlač a medzitým nariadil povinné používanie ukrajinčiny v obchodoch a ďalších službách (môže sa použiť aj ruština, ale len ak zákazník o ňu výslovne požiada). Káblovky nesmú ponúkať ruské televízie.
Iste, ak ste ukrajinský patriot či nacionalista, poznamenáva ďalej Juraj Draxler, budete mať argumenty, prečo je to v poriadku, ale hovoríme o miliónoch ľudí, ktorých generácie predkov nič s ukrajinčinou v zásade nemali, takže tí prirodzene zúria.
Okrem toho sú na východe dve (na pomery krajiny) malé separatistické republiky, ktoré sa pozerajú na Moskvu ako na svojho protektora a zároveň sú nervózne zo stále Západom lepšie vyzbrojenej ukrajinskej armády.
Prvýkrát sa tento príbeh začal zjavovať v roku 2014, novinári vo Washingtone, Londýne, Prahe aj Bratislave špekulovali, že Rusko by mohlo podniknúť masívnu vojenskú operáciu a zabrať aj tretinu ukrajinského územia. Nemalo to nijakú logiku: bolo by to extrémne nákladné a získali by... čo? – pýta sa Juraj Draxler. Nepriateľstvo väčšiny sveta a určite by stratili zvyšok Ukrajiny, ktorú by si takto sami sebevražedne vyčistili od ruskojazyčného obyvateľstva.
Ale keďže ľudia v Kremli sú o trochu inteligentnejší ako novinári, tak im celkom vyhovovalo, že sa im na východe hlavne materiálnou podporou podarilo udržať relatívne malé, kompaktné územie a tým aj žetón v politických hrách priamo vnútri Ukrajiny, podotýka Juraj Draxler. (Paradoxne, toto vyhovuje aj vláde v Kyjeve, lebo to znamená o takmer tri milióny menej voličov, ktorí by ju určite nevolili.)
Mimochodom, ak už hovoríme o logike, tak tá je aká? Že Moskva vždy poškuľovala po ukrajinskom území, ale v roku 2014, keď mala proti sebe len úplne zúboženú ukrajinskú armádu, tak sa expanzie vzdala a počkala si až, kým tá sa oveľa lepšie vyzbrojí, a preto s ňou chce vo veľkom bojovať až teraz? Asi, aby to bolo športovejšie.
Rusko nedovolí, aby na východe ukrajinská armáda podnikla väčší útok a dáva to jasne najavo. Takisto, keďže Kyjev, s pomerne autoritárskou vládou (ktorá nechala zrušiť prakticky všetky opozičné médiá, ale to Západu nejako neprekáža) naďalej ukazuje ochotu vstúpiť do NATO a inak vojensky spolupracovať s USA, Rusko bude svoje predpolie na Ukrajine využívať na to, aby vytváralo pre kyjevskú vládu nepríjemné situácie.
Podľa Juraja Draxlera recept na zníženie napätia je pomerne jednoduchý. Záruka, že Ukrajina sa nestane členom NATO a najmä, že jej územie reálne nebudú môcť vojensky využívať cudzie mocnosti, k tomu ústupky ruskojazyčným obyvateľom na Ukrajine.
Ukrajina by sa tak síce aj tak začala postupne integrovať do EÚ (ale určite ešte dlhé, dlhé roky nie plným členstvom, ak vôbec niekedy), čo Rusko tiež nevidí v jej prípade rado, ale jasne dáva najavo, že toto nie je niečo, kvôli čomu by chcelo alebo mohlo niečo silovo podniknúť.
Rana by to bola, mimochodom, pre Slovensko, lebo silnejšie pripútanie Ukrajiny k EÚ by znamenalo postupný presun časti automobilovej, aj inej, výroby tam, objasňuje ďalej Juraj Draxler. Ak by sme vedeli rýchlo reagovať v hospodárskej politike, nevadilo by to, ale pri doterajších vládach a ich schopnostiach toto nevyzerá ako reálne.
Ako píše Juraj Draxler, problém je, že okolo tohto napätia si každý hrá svoje hry. Nemci sa držia svojej tradičnej línie: vydávajú síce vyhlásenia, aby boli v ako-takom súznení s USA, ale reálne sa najmä snažia o rýchlu deeskeláciu, Rusko je pre nich strategický partner (energie, suroviny, trh pre finálne výrobky). To je v tejto chvíli aj náš záujem, napríklad možné problémy v dodávkach najmä plynu pri ďalšom zvyšovaní napätia (pamätáme, čo sa dialo desaťročie dozadu) by sme si dosť odniesli.
Ale vojenský priemysel situáciu rád využije na nové popudy pre zbrojenie, po tom, ako sa zúžili možnosti, ktoré dávali konflikty v Afganistane, Sýrii a Iraku. Takže strašenie, že Rusko nás všetkých minimálne vo východnej Európe môže onedlho napadnúť bude intenzívne.
Britská vláda, ktorá sa zmieta vo vnútropolitických problémoch, vydáva ostré vyhlásenia, aby vyzerala mocne. Východoeurópski politici sa predbiehajú v demonštrovaní úctivej podriadenosti atlantickej veľmoci rôznymi deklaráciami a najnovšie posielaním zbraní na Ukrajinu.
A rôzni propagandisti - vieme. Ak si to niekto ale reálne odnesie, ak by naozaj došlo k nejakým miestnym zrážkam, tak zase najmä Ukrajinci. Každý, kto ich hucká do konfliktu, k tomu prispieva, konštatuje na záver svojho komentára Juraj Draxler.
(Medzititulky red. HD.)
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk, alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ďakujeme za vaše návštevy - Redakcia HD.